kategórie:
Názov: Nečakaná vianočná zima na Hrešnej
Dňa: 29.11.2015
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa, Ivet
Hostia:

P1190071.JPGcestou na Hrešnú P1190074.JPGhmla útočí P1190075.JPGskoro dostala chatu P1190078.JPGzátišie P1190084.JPGhmly pod nami P1190085.JPGsnehuliačik ešte s očkami
P1190089.JPGSamov odkaz, že sme tu prví P1190094.JPGKavečany pod nami P1190108.JPGna čo to čumíte? P1190104.JPGno predsa na Tatry P1190118.JPGSamo na Jánošovej lúke P1190121.JPGposedeníčko v rohu Jánošovej lúky
P1190124.JPGkoníky na Hrešnej P1190128.JPGhmla ako mlieko pri kaplnke

Popis akcie: 

Makovica ponúkla, Samo sa toho chytil neskorovečerný sobotňajší telefonát a už to bolo. Krátke, pekné a stálo to za to. Po sobotňajčej hustej tuhej hmle a snežení vychádzame autom ráno z mesta smer Hrešná. Parkujeme pri posledných domoch a o 5 minút sa ozývajú aj Koprovci, že už idú.

Len pár metrov za poslednými domami sme nad hmlou a užívame si atmosféru viac ako zimnú a viac ako vianočnú. Chata na Hrešnej je pred nami ako na dlani, ale v doline sa váľa lenivá hmla. Ako sa ukazuje o chvíľu, niwe je ani tak veľmi lenivá a pomaly sa plazí nahor. Až máme strach, či nepríde k chate skôr, ako my. Našťastie jej lenivosť je úmerná tomu, že je dnes nedeľa a pekne di hlivie dolu v doline.

Pred chatou sme podľa stôp dnes prví, čo  Samo hneď iniciatívne vpisuje do snehu. Makovica stavia minisnehuliaka. Samo mu dá krásny klobúk z mandarínkovej šupky. Nos z cencúľa a oči z kamienkov hľadia na nás z ľadovej tváre. Snehuliak si ale nakoniec oči vyočil (asi na tú krásu naokolo). Keď naň chvíľu hrialo slnko, tmavšie kamienky sa zohriali a otopili sneh naokolo - snehuliakovi vypadli oči z jamôk.

Ešte foto a pokračujeme ďalej, ako inak, k vyhliadke na Tatry. Vážení, Tatry dnes BOLI....

Na Samovo želanie ideme na Jánošovu lúku. Bridíme sa smerom nadol, veď vraj dolu nájdeme nejakú cestu, po ktorej sa vrátime. Skôr ako cestu ale nachádzame krásne posedenie pod stromami pri ohnisku. Už sa dohadujeme, že sem treba prísť niekedy na večernú a nočnú opekačku až do rána. Na spodku lúky chytáme nejakú lyžiarsku cestu a vraciame sa späť k vyhliadke - Tatry sú šte stále tam. Na Hrešnej pribudli medzičasom koníky, ktoré sú vypustené na lúke a ubudol výhľad, hmla sa dala na pohyb a ku kaplnke nad dedinou prichádzame v totálnom mlieku.

V dedine na ceste je už z ranného ľadu len mokrá kaša (na naše šťastie). Tak sa lúčime a spokojní, že sa nám podarilo ukradnúť si tútu čarovnú chvíľu, sa vraciame do Modoru veľkomesta.