Názov: | Na Šivec a dolu |
Dňa: | 26.12.2014 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: |
Pôvodný plán bol na dnešný deň ostať doma a upratovať...pozametaná obloha, ľahký mrázik a bezvetrie však turistobňvi zmenia plány. Pohľad do cestovného poriadku - najbližší autobus kamsi k horám je o 11.30 na Ružán, takže Šivec to istí.
Z autobusu vystupujem 12.15 (asi bola poľadovica, lebo sme sa vliekli temer krokom). Značka tvrdí, že v sedle budem o 1:15 hodiny. Tak som si to trošku švihla a za 50 minút som hore. Cesta je zamrznutá do chrumkava a to je moje šťastie, lebo pri zvoze kalamitného dreva sa z peknej lesnej cesty stal široký rozbrázdený tankodrom a lúka v sedle vyzerá podobne. Rýchlo bez zastávky utekám z tej spúšte na kopec. Stretávam prvého človeka - so psom sa baví, ale na pozdrav neodpovie - aj tak sa dá. Hore je ešte zopár ľudí. Tatry sa halia v opare (ale keď viete, kde sú, tak ich aj vidíte), z prešovských sopúchov vidieť len Šarišský hrad a aj najbližšie okolie je akosi v opare. Slnko ale svieti naplno a obloha nad hlavou je sýtomodrá - je to zvláštne. Všade je takýn centimetrový poprašok snehu, konečne sa aspoň trošku človek môže cítiť ako v zime.
Posedím 20 minút a zbieham dolu Neviem odhadnúť, koľko času to trvá do Ružíéna na stanicu. Prekvapene čučím na tabuľku, vraj 1:15 hodiny. Pre istotu nezľavujem z tempa, ale na lúke pod Šivcom zisťujem, že tabuľka mala asi pravdu. Zvoľňujem len tak, aby mi nebolo zima, ale aj tak prichádzam ku stanici 50 minút pred odchodom vlaku. Tak teda ani neodbočujem k stanici a pokračujem po ceste až do Lodiny.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6062x