kategórie:
Názov: Na Mošník a Parustan cez hrebeň Slanských vrchov
Dňa: 17.11.2015
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa
Hostia:

P1180778.JPGrybník pri salaši P1180780.JPGcez potok P1180785.JPGstav značenia .... P1180791.JPGposledný kvietok P1180793.JPGa ide sa.... P1180795.JPGjazierko 2
P1180812.JPGles mizne v hmle P1180816.JPGrozpadávajúca sa chalúpka P1180824.JPGTAM je veža P1180839.JPGvaríme a hrejeme ruky P1180840.JPGnáš hodový stôl P1180847.JPGposedenie pod hradom
P1180861.JPGhradné múry P1180867.JPGcestovateľ v keške P1180869.JPGvchádzame do rezervácie P1180873.JPGskalky pri ceste P1180875.JPGstudnička P1180879.JPGnekonečné údolie

Popis akcie: 

Dnes to bolo opäť len o nás - za celý de)n sme nestretli ani živú dušu - okrem desiatok krkavcov, pravej slovenskej hrdzavej veveričky a krásnej líštičky behajúcej po lúke neďaleko od nás.

V autobuse v Nižnej Kamenici vystupujú všetci okrem nás . Pán šofér nás vykladá pri salaši, odkiaľ je to k rybníku len kúsok. Prechádzame po hrádzi a ups...je tu nejako veľa vody, cez priepusť pretká v celej šírke. Tak musíme pomedzi šípky a iné kriaky preliezať pod hrádzou cez potok po skalkách. Nasleduje hra na schovávačku - samozrejme nechcená a schováva sa nám značka. My sme však šikoví a vždy ju nájdeme. A keĎ nie, jednoducho ideme podľa navigácie systémom "asi tadiaľto". Na lúkach Peťa vedie čulú diskuziu s okolo poletujúcimi kerkavcami. Počujeme aj nejakého dravca. Kopro koketuje s typickou slovenskou hrdzavou veveričkou a nakoniec to korunuje líštička, ktorá chaoticky pobehuje po lúke a vôbec si nás nevšíma. Križujeme cestu s cyklotrsou a tu začína pravé lesné blatíčko. Zvážajú tu drevo, zrejme z toho polomu, pred ktorým nás varoval Anonym v komentári k pozvánke. Po polome už ani chýru, ani slychu. Je síce pravda, že opäť nejdeme presne po značke, ale využívame paralelnú lesnú cestu. So znasčkou sa spájame pri chalúpke, ktorá pomaly ale isto podľhne zubu času. Bude to škoda, bola by to pekná útulňa tesne pod hrebeňom.

O chvíľku sme na hrebeni. Hmla je ako mlieko, dovidíme sotva na j nejakých 10 metrov. Odbočujeme doľava a meditujeme, akože na Mošníku tú vežu v tejto hmle nájdeme. Vežu síce nevidíme, ale plot áno, takže je jasné, sme tu. Obchádzame okolo plota k novej asfaltke. Stojí pri nej bobo z káblov, tak ho hneď využívame na posedenie a aj varenie. Netrvá dlho a o chvíľu rozvoniava pravá čínska (či vietnamská?) vifonka. Zozimieva sa - začína pofukovať, tak sa poberáme ďalej. Vraciame sa na sedlo a ďalej na Spálenú stráň a tu konečne odbočujeme na žltú a začíname prudko klesať. Zasa, ako asi všade v Slanských vrchoch, je značka na mape úplne inde ako v skutočnosti. Tak to teda striháme krížom strmo nadol a až po hodnej chvíli ztisťujeme, že ideme vlastne v potoku prikrytom hrubou vrstvou lístia. Našťastie o chvíľu sme na pevnej lesnej ceste aj so značkou, ktorú už neopustíme. 

Na chvíľku si však odskočíme ešte na hradný kopec. Len lezieme a lezieme hore a nie a nie doliezť. Pozostatky však prekonávajú naše očakávania. Je tu kúsok základov veže a  aj niekoľkometrový pozostatok múru - urťite viac ako na zámčisku nad Obišovcami. Niekde tu je aj keška. Kopro ju najprv chce nájsť len podľa pomôcky, ale keď vidíme, že koreňov a kameňov je tu viac ako dosť, zapne navigáciu a o chvíľu ju máme. Je v nej nemecký cestovateľ, tak ho berieme.

Chceli by sme stihnúť autobus o 14.50, ale ukáže sa to ako nereálne, dolina je trošku dlhšia, ako sme predpokladali. Tak si teda opočkáme 20 minút na zastávke na ďalší a nastupujeme do autobusu, v ktorom je takmer plno, ale sucho a teplo.....