kategórie:
Názov: Na Minčol a hrebeňom Čergova
Dňa: 22.08.2015
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa
Hostia:

P1150091.JPGkováčske skvosty-cyklostojany pre Lipianskych veriacich P1150095.JPGv kamenici pod Kamenickým hradom P1150101.JPGPred nami ostrá skala P1150109.JPGPrvé posedenie pod Ostrou skalou P1150119.JPGna Čergove aj takí experti ako Peťa občas tlačia P1150122.JPGuž zasa v sedle
P1150124.JPGMinčolský pilón P1150133.JPGsamospúšťové vychýlenie P1150143.JPGv tieni pod pilónom P1150144.JPGto už fotil náhodný okoloidúci P1150150.JPGna Malom Minčole P1150154.JPGružica s popisom výhľadu
P1150167.JPGhrebeň je každú chvíľu iný P1150177.JPGa zas hore P1150182.JPGkaplnka v sedle Priehyby P1130634.JPGchvíľka čakania na stanici

Popis akcie: 

Na stanicu prišla aj Kika, ale keďže Makovica nenapísala jasne presun, bez bicykla. Tak sa musela vrátiť domov. Naopak neprišli Koprovci, tak Makovica myslela, že ide sama. čo už, nebude to prvý sólo-výlet. Potešením ale bol zmeškaný hovor, ktorý spozorovala v Prešove. Jasné, Peťa volala, keď bol vlak v Tahanovskom tuneli. Tak sa rýchlo dohovárame, že auto odstavia v Pečovskej Novej Vsi a dobicyklujú do Lipan. Tak teda Makovica čaká pri kostole a odchod na túru sa nám posúva o viac ako polhodinku. Už poriadne pripeká, tak dúfame, že les nás čoskoro skryje.

Pár kilometrov po nepríjemne ručnej ceste do Kamenice a už aj odbočujeme popod Kamenický hrad (teda to, čo z neho ostalo) na zelenú do Sokolej doliny. Zraru sa mne nič-tebe nič pred nami na rpavej strane objaví vysoká ostrá skala - a aj sa volá ostrá skala. Pod ňou je odpočívadlo s klrížom a Kopro už aj sedí. Zasa sa mu raz dnes akosi nechce.... Lesnú asfaltku a aj zelenú značku opäšťame v hornej polovici doliny a vydávame sa hore lesnou cestou plnou pieskovcového kamenia. predbiehajú nás 2 štvorkolky, ktoré nepríjemne prášia a rozbíjajú terén....

V sedle pod Minčolom prichádzame na modrú značku od Kyjov a v sedle pod Minčolom sa podľa Karolovej trasy rozhodneme obísť vrchol zľava a vystúpiž naň ľahšou cestou. Všade naokolo je plno čučoriedok, partia spoluobčanov usilovne zbiera a slušne sa nám zdravia. Odzdravujeme a tešíme sa na čučkové hody na vrchole. Posledná časť výstupu je veľmi pohodlná a krajinársky úžasná. len škoda, že Belanské Tatry vidíme len asi 3 minúty a Pieniny len o trošku dlhšie. Stúpajúci opar zatiahol oponu a už máme výhľad len na najbližšie kopce. Pri pilóne hodujeme z vlastných zásob. Makovica dostáva - ako tradične - darček k narodeninám na kopci. Keď ale chce uplatniť svopj kobylkový reflex a vrhá sa na okolité kriačky, zosťuje, že sú na nich len zošúverené a zvädnuté čučky, bez šťavy a aj bez chuti. Tak hody sa nekonajú. Zvítame sa s pešistami, ktorí prišli od Kyjova a už aj navliekame na seba oblečenie a tešiac sa na parádny zjazd, vyrážame.

Zjazd bol parádny, ale dosť krátky. O chvíľku už šliapeme hore kopcom ku krížu na Malý Minčol. Tam je aj Makovicou toľko spomínaná vyhliadková ružica, a tak si môžeme prečítať, čo byx sme mohli vidieť, keby.... ale aj bez nerj rozoznávame Lysú, Stráže, Šarišský hrad, Bachureň....

Ďalej ideme hrebeňom ako na húsenkovej dráhe. Zjazdy sú technické, stúpania šťavnaté-rozumej tiež technické a parádne strmé. Stretávame v protismere partiu bikerov, tí sa museli poriadne namakať ísť na hrebeň z druhej strany. Cez sedlo Ždiare prefrčíme, pokračujeme v húsenkovej dráhe hrebeňa. Zastaví nás až sedlo Priehyby, pohľad na hodinky a do mapy a je to jasné. Musíme z hrebeňa dolu. Aby sme to dali k vlaku, musíme sa pobrať dolu. Fičíme teda teraz už skutočne dlhým klesaním po zeenej do Majdanu (skoro ako na Ukrajine - zľava Minčola Kyjov=Kyjev, sprava Majdan) a ďalej po ceste cez Olejníkov. Chceme sa zastaviť v Lutile, ktorá je pútnickým miestom pre grékokatolíkov, ale práve sa tam niečo chystá, je tam asi 3 000 ľudí,tak radšej len preletíme a ideme ďalej. Tesne pred Pečovskou Makovica kontroluje časy odchodov vlakov a zisťuje, že ak kopneme do vrtule, aj to stihne. Tak teda pridáme a skutočne, ešte si aj na stanici zo 5 minút posedíme.

Milá teta sprievodkyňa dobieha k batožiňáku až dodatočne a necháva Makovicu odložiť bikr v batožinovom priestore, aby pri ňom nemusela stáť celú cestu.  Milí ľudia na záver dňa vždy potešia.