Názov: | Na Miliči na snehu |
Dňa: | 22.04.2017 |
Účastníci: | Makovica, Janni, Duško |
Hostia: |
Ráno 8.00, na námestíčku pred Auparkom sa nás stretáva 5 - 3 krti a 2 Michalovčania, jeden z nich na favoritke s pneumatikami podobnými galuskám......no, bude veselo.
Nečakáme akademickú štvrťhodinku, kto chcel prísť, je tu a vyrážame. Trasu mierne modifikujeme, aby sme návštevníkom ukázali aj "lago di Čaňa". Prechádzame do Gyňova a po úžasnej lávke ponad Hornád do Trsteného. Povinné foto na hranici a už aj šviháme po peknej asfaltke v Maďarsku...prvý kufor, Makovica sa spamätá až 100 m za odbočkou, že asi tadiaľto sme mali ísť. Tak sa vraciame. Prechádzame cez Flesokéked, kde v každom druhom dvore stojí slovenské auto a stúpame do Kékedu. Obzeráme si staré tradičné domčeky, ale nezastavujeme sa a hneď stúpame ďalej. Značka nám každú chvíľu lakonicky oznamuje, že máme pred sebou 10% - nie alkoholu, ale stúpania. Začínajú sa objavovať prvé fľaky snehu v lese a popri ceste - asi odhŕňali. Konečne, konečne sme na kopci. Krátka prestávka, dočkáme oneskorencov a dávame si niečo na posilnenie. Užijeme si zjazd (i keď vieme, že to musíme opäť nastúpať), na odbočke pri pamätníčku stretávame prvú pechotu - vraj sa vzadli výstupu, lebo je tam veľa snehu.... Na odbočke sa k nám pridáva ďalší košický biker. Spoločne stúpame po serpentínkach až k niekdajšej reštaurácii. Teraz tam nielenže už reštaurácia nie je, ale dokonca tam aj horelo. Čo nás však máta viac, je súvislá snehová pokrývka - Agi od pešiakov asi nepreháňala. Vychádzame ďalej po očistenej asfaltke až k bráne, ale snehu je všade až do 20 cm.
Pohľad na nohy a chatrné cyklobotasky na nich a zdravý rozum-verzus krtkovské bláznovstvo nás delí na 2 skupiny. Rozvážni sa po ceste vracajú do civilizácie a Krti odbočujú na mokrú čľapkanicu na modrej značke. Po miernom stúpaní sa dá aj jazdiť, ale keď sa terén nakláňa, zadné kolo hrabe naprázdno. O chvíľu prechádzame okolo bikov kamošov z Magnezitu - tiež to vzdali a pešikujú. My pokračujeme hrdinsky až za povestnú zákrutu-vratku a tu to vzdávame. Pešo to ide predsa len rýchlejšie. Tesne pod vrcholom začíname stretávať vracajúcu sa pechotu, v rukách posledné pagáče z pohostenia - no,tak nám nič nenechali. K rozhľadni prichádzame celkom sami. Parkujeme, vychádzame hore a Makovica vyťahuje prekvapenie - krabicu plnú závitkov z lístkového cesta so šunkou a syrom. Máme aj na ponúkanie a delíme sa s ďalšími oneskorencami, z ktorých sa vykľuli nakoniec Jannini kamaráti.
Vraciame sa k bikom a s radosťou zisťujeme, že pechota nám vyšľapala skratku na hranicu. Systémom "tancuj-tancuj-vykrúcaj" a "brzdi, ako to dokážeš", sa spúšťame v dávke snehu na upravenú cestu vedúcu priamo na hranicu. Prechádzame na Márovku a akoby človek čarovným prutikom šibol, sneh mizne a naše sebavedomie a ľahkovážnosť rastie - vydávame sa po modrej do Vyšnej Myšle. Mláčky sa menia na mláky a súvislé bahniská, spestrené polámanými stromami, ktoré treba obchádzať. Pohodlne však dobiehame časť pechoty, rýchlo ich nechávame za sebou. Pri východe z lesa začína mierne mrholiť. Na stanici vo Vyšnej Myšli ostáva do príchodu vlaku asi 20 minút - to by sme asi vymrzli, keďže sme po kolená mokrí. Táto posledná dnešná provokácia nás už prefackala. Ako vychádzame na hlavnú cestu, začína prčať, v Hutke už husto leje a leje až po Opátske. Kým prídeme na Palackého, svieti slnko - dokonalé načasovanie. Pohľad na nás musí byť dosť funny - ohádzaní od blata spredu-zozadu, aj na hlave a biky čistočko vyumývané.
Štatistika - 73 km na biku a 5 km pešo.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3195x