kategórie:
Názov: Na Miliči na snehu
Dňa: 22.04.2017
Účastníci: Makovica, Janni, Duško
Hostia:

P1370288.JPGtradičná jazda pod sakurami - ešte máme jar P1370290.JPGtam vzadu je náš cieľ P1160074.JPGlago di Čaňa P1370302.JPGna konci Gyňova P1370304.JPGcyklolávka cez Hornád P1370315.JPG10 %
P1370320.JPGchvíľka oddychu, kým čakáme na omeškancov P1370321.JPGpomníček na križovatke P1370323.JPGsnehu na serpentínach pribúda P1370330.JPGtu teda poriadne horelo P1160099.JPGjedna spoločná P1370333.JPGtotoje modrá značka
P1370338.JPGa toto tesne pred zákrutou-vratkou P1370341.JPGĎalej ideme pešo P1370345.JPGkonečne pri rozhľadni P1370348.JPGhore čaká odmena P1370350.JPGvýhľad... P1370353.JPGúčastnícke listy...a občerstvenie
P1370359.JPGbiky nás počkali P1370361.JPGsmerom na hranicu snehu ubúda P1370362.JPGna Márovke už presvitá cesta P1370366.JPGa cestou do Myšle máme krásne blatko P1370369.JPGvýjazd z lesa nad Myšľou P1370370.JPGbodky sú tento rok v móde

Popis akcie: 

Ráno 8.00, na námestíčku pred Auparkom sa nás stretáva 5 - 3 krti a 2 Michalovčania, jeden z nich na favoritke s pneumatikami podobnými galuskám......no, bude veselo.

Nečakáme akademickú štvrťhodinku, kto chcel prísť, je tu a vyrážame. Trasu mierne modifikujeme, aby sme návštevníkom ukázali aj "lago di Čaňa". Prechádzame do Gyňova a po úžasnej lávke ponad Hornád do Trsteného. Povinné foto na hranici a už aj šviháme po peknej asfaltke v Maďarsku...prvý kufor, Makovica sa spamätá až 100 m za odbočkou, že asi tadiaľto sme mali ísť. Tak sa vraciame. Prechádzame cez Flesokéked, kde v každom druhom dvore stojí slovenské auto a stúpame do Kékedu. Obzeráme si staré tradičné domčeky, ale nezastavujeme sa a hneď stúpame ďalej. Značka nám každú chvíľu lakonicky oznamuje, že máme pred sebou 10% - nie alkoholu, ale stúpania. Začínajú sa objavovať prvé fľaky snehu v lese a popri ceste - asi odhŕňali. Konečne, konečne sme na kopci. Krátka prestávka, dočkáme oneskorencov a dávame si niečo na posilnenie. Užijeme si zjazd (i keď vieme, že to musíme opäť nastúpať), na odbočke pri  pamätníčku stretávame prvú pechotu - vraj sa vzadli výstupu, lebo je tam veľa snehu.... Na odbočke sa k nám pridáva ďalší košický biker. Spoločne stúpame po serpentínkach až k niekdajšej reštaurácii. Teraz tam nielenže už reštaurácia nie je, ale dokonca tam aj horelo. Čo nás však máta viac, je súvislá snehová pokrývka - Agi od pešiakov asi nepreháňala. Vychádzame ďalej po očistenej asfaltke až k bráne, ale snehu je všade až do 20 cm.

Pohľad na nohy a chatrné cyklobotasky na nich a zdravý rozum-verzus krtkovské bláznovstvo nás delí na 2 skupiny. Rozvážni sa po ceste vracajú do civilizácie a Krti odbočujú na mokrú čľapkanicu na modrej značke. Po miernom stúpaní sa dá aj jazdiť, ale keď sa terén nakláňa, zadné kolo hrabe naprázdno. O chvíľu prechádzame okolo bikov kamošov z Magnezitu - tiež to vzdali a pešikujú. My pokračujeme hrdinsky až za povestnú zákrutu-vratku a tu to vzdávame. Pešo to ide predsa len rýchlejšie. Tesne pod vrcholom začíname stretávať vracajúcu sa pechotu, v rukách posledné pagáče z pohostenia - no,tak nám nič nenechali. K rozhľadni prichádzame celkom sami. Parkujeme, vychádzame hore a Makovica vyťahuje prekvapenie - krabicu plnú závitkov z lístkového cesta so šunkou a syrom. Máme aj na ponúkanie a delíme sa s ďalšími oneskorencami, z ktorých sa vykľuli nakoniec Jannini kamaráti.

Vraciame sa k bikom a s radosťou zisťujeme, že pechota nám vyšľapala skratku na hranicu. Systémom "tancuj-tancuj-vykrúcaj" a "brzdi, ako to dokážeš", sa spúšťame v dávke snehu na upravenú cestu vedúcu priamo na hranicu. Prechádzame na Márovku a akoby človek čarovným prutikom šibol, sneh mizne a naše sebavedomie a ľahkovážnosť rastie - vydávame sa po modrej do Vyšnej Myšle. Mláčky sa menia na mláky a súvislé bahniská, spestrené polámanými stromami, ktoré treba obchádzať. Pohodlne však dobiehame časť pechoty, rýchlo ich nechávame za sebou. Pri východe z lesa začína mierne mrholiť. Na stanici vo Vyšnej Myšli ostáva do príchodu vlaku asi 20 minút - to by sme asi vymrzli, keďže sme po kolená mokrí. Táto posledná dnešná provokácia nás už prefackala. Ako vychádzame na hlavnú cestu, začína prčať, v Hutke už husto leje a leje až po Opátske. Kým prídeme na Palackého, svieti slnko - dokonalé načasovanie. Pohľad na nás musí byť dosť funny - ohádzaní od blata spredu-zozadu, aj na hlave a biky čistočko vyumývané.

Štatistika - 73 km na biku a 5 km pešo.