kategórie:
Názov: Na MIlič po novom
Dňa: 11.03.2016
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1210451.JPGželezničný hlavolam-ako uložíme bike? P1210455.JPGvšetky slanecké pamiatky P1210460.JPGcestou do Nového Salaša P1210472.JPGnad Slanskou Hutou P1210474.JPGprvý tohtoročný podbeľ P1210484.JPGna 2. poschodie Miliča
P1210488.JPGstudnička pri ceste P1210491.JPGchata na Malom Miliči P1210495.JPGsiesta na slniečku P1210507.JPGna hraničnej maďarskej zelenej P1210512.JPGposol jari P1210518.JPGtam hore treba vyliezť
P1210524.JPGa som tam P1210526.JPGrozhľadňa na dohľad P1210531.JPGhore bez biku P1210535.JPGhory, hory, hory.... P1210547.JPGAnglickí pútnici do Compostelly P1210561.JPGna Márovke
P1210569.JPGstudnička Márovka P1210588.JPGna lávke v Trstenom P1210591.JPGČaňa - tu vidieť silu vetra

Popis akcie: 

Stretnutie na Miliči sa blíži, takže sa treba hlboko zamyslieť, kadiaľ povedie tohtoročná cyklotrasa - a najlepšie je zamyslieť sa priamo na mieste činu....tak teda Makovica nasadá o 8.00 do vláčika smer Slanec s tým, že ďalej sa uvidí.

Prekvapenie prvé - do vagóna určeného na prepravu bicyklov sa bicykel nezmestí. Navyše nie je tam žiadny stojan, či miesto na uchytenie, takže človeče kúp si lístok, zaplať za bike a stoj celú cestu na chodbičke pri bicykli. V Slanci je čerstvo, nahdzujem na seba všetko, čo mám, ale už pri obchode ide dolu vetrovka a v Novom Salaši aj bunda, ďalej idem len v termotričku. Cesta sa mi zdá byť nejako nezvyčajne strmá, asi to bude tým, že je to prvá veľká bikovačka v tomto roku. V Slanskej Hute odbočujem so zelenou cyklotrasou doprava a priamo cez areál poľnohospodárskeho podniku stúpam nahor. Nezvyčajne rýchlo sa ocitám na lesnej ceste s Rákócziho cyklotrasou - som teda na 1. poschodí Miliča (dedina je akoby na prízemí). Vraciam sa asi 800 m doprava smerom k Slanskému sedlu a hľadám odbočku, ktorá by tu mala byť. Čakám rozbitú lesnú cestu a je tu luxusná zjazdovka s pom,erne luxusným stúpaním - dostávam sa po ňom na 2. poschodie Miliča - a červenú značku. Ešte zopár zákrut a som na Malom Miliči. Chvíľka oddychu, sladký koláčik, teplý čajímňk a vyhrievanie sa na slniečku. Pred pol 11 odchádzam ďalej po červenej. Ignorujem žltú odbočku doprava na 3. miličské poschodie a pokračujem rovno. Červená odbožuje a ja vchádzam do neznáma-tu som ešte nebola. Prichádzam na bývalú drevoskládku. Odtiaľ pokračuje už len široká lesná nespevnená cesta. Po nej vychádzam na lúku a odtaňiaľ opäúť doprava po ešte užšeja môkšej ceste, ale stále v sedle. Navigácia ma vedie presne a o chvíľu dňsom tam, kde som chcela byť - na maďarskej hranici so zelenou značkou. Odbožujem širokým výsekom doprava. Víta ma koberec snežienok a ... skala vysoko nado mnou na konci prieseku. Tak tam sa treba vyšplhať. Posledných 200 m je tvrdých, mäkká hlina sa šmýka, kaňňkolesá odskakujú spod kameňov, aj tlačenie je heroickým výkonom, ale o chvíľu som tam... Na vrcholku skaly je hraničný kameň a nad skalou už stojí rozhľadňa. Viditeľnosť je lepšia ako posledne, ale stále je všade priveľa oparu. Beriem z kešky cestovateľa a pokračujem na skutočný vrchol Miliča. Tu stretávam dvoch mladých mužov s mega-btohmi. Vykľuli sa z nich Angličania - Sam a jeho kamarát (nezapamätala som si) - pútnici do Compostelly. Zažali práve dnes v Holloháze a maďarskou modrou pôjdu naprieč Maďarskom do Rakúska a ďalej na západ. Domov sa chcú vrátiť na Vianoce....nepýtala som sa, z čoho žijú, ale asi dobre žijú, lebo sa pýtali, či je vo Fuzéri nejaký penzion alebo hostel.

Pokračujem klasikou po modrej, potom po Alžbetinej trase na hranice, hore Márovkou (na tej krásnej lúke je už široká spevnená cesta) a ďalej po modrej. Odrazu ma zláka žltá naľavo a celý plán sa mení. Odbožujem a zisťujem, že je tu vraj aj cykloznačka (ale len smerovka na jej začiatku). Krásnou širokou cestou prichádzam až do Skároša.

Tu sa krásny príbeh končí a začína sa boj s prírodným živlom zvaným pravý košický severák. Nepomohlo ani pre ním uhnúť na Trstené a Gyňov - fúkalo tam rovnako. Pri maximálnom výkone je medzi Čaňou a Gečou na tachometri 8,0 km/h a vyššie to jednoducho nejde. Vietor podfukuje koleso a bojím sa, že skončík pod kolesami kamiónu. V najväčších poryvoch zastavujem na kraji cesty - hanba nehanba, tu ide o život. Ešteže so mnou neboli žiadne deti, lebo paleta nadávok od zvieracích až po tie ostatné je veľmi široká a vetru to vúbec nevadí, duje si ďalej.

Výsledok:60,2 km a priemerná rýchlosť trápnych 10 km/hod.