kategórie:
Názov: Na majstrovstvá Slovenska v PTZ - Trebišov
Dňa: 07.09.2018 - 08.09.2018
Účastníci: Makovica
Hostia:

Popis akcie: 

Makovica bola poprosená, aby prišla pomôcť, lebo veď uzly treba rozhodovať...

...tak som sa teda vybrala už v piatok ráno - na biku. Chcela som pôvodne ísť kúsok vlakom a potom sa povoziť, ale večer pred spaním mi napadlo, že veď tých 50 km je pokojne zvládnuteľných, tak vypínam budík a rozhodujem sa, že idem po vlastnej osi.

O 7.30 vyrážam okolo Hornádu, z Krásnej do Hutky a potom hore-hore kopcom. Poznávacie znamenie - elektrické vedenie ma smeruje doprava k červeným strechám v doline - to je Nižný Čaj. Letím dolu kopcom, vpravo krásne černice - ale na počudovanie desne kyslé a vľavo vysoká kukurica. Priamo vpredu - koza na ceste - je na povzázku priviazaná na pravej strane cesty a pohodlne si sedí na ľavej strane cesty. Chcem-nechcem, brzdím, spomaľujem, idem skoro krokom, keď kozička konečne odkráča späť ku kolíku a cesta je voľná.

Pokračujem cez dedinu a potom do Ruskova a ďalej cez Regetu smerom na Slanec. Tradične cesta idúca hupáčikmi hore a dolu dáva príležitosť na obzeraie sa dookola. Fotím si vláčik na pozadí Slanského hradu a zhrozím sa nad objemom kameňa, čo už ubudol z nového kameňolomu. V Slanci si dávam prestávku s chlebíkom a birelom. Je ľadový a je ho veľa - nedopijem a zvyšok nechám osám. Pokračujem po starej poľnej, dnes už lesnej ceste okolo bývalého letiska do Kalše. Ďalej je to už len po ceste do Kuzmíc a odtiaľ cez kopčisko do Čeľoviec. V Plechoticiach sa zastavujem pri detskom ihrisku - pri prekrásnej fontánke plnej veselých zvieratiek. Rybičky pľujú vodičku rovno do jazierka, kde veselo pláva možno aj 50 rybičkek, rýb a asi 3 skutočne poriadne rybiská. Je prekrásna, fotím si ju a fandím starostovi.

Čaká ma ešte nepríjmný úsek predmestí, Trebišova, kým som konečne na mieste. Môžeme začať pracovať na prípave pretekov.... 

V sobotu o 6-tej sme už v mestskom parku. Všade, kam vyvesíme kontrolu, posadíme jedného študenta ako stráž. Je mi z toho smiešno, ale tesne pred zažiatkom pretekov všetci zistíme, že opatrenia šéfky Betky  nie sú vôbec prehnané. Tesne pred začiatkom pretekov volá dievčina z kontroly hod na cieť, že kým si odskočila za kriačky, stihol nám niekto ukradnúť loptičky aj papiere z kontroly. Tak sa štart pretekov trošku omešká, ale našťastie máme náhradu. Okolo obedaprichádzajú policajti a ukradnutú tašku nám vracajú - vraj ju našli priamo u zlodeja doma...ako na to prišli, kde je? Na neďalekom objekte je kamera a tam si pozreli presne, kto nás navštívil - a známu firmu samozrejme poznajú.

Tak sa aj zlodejský príbeh skončil šťastne.

O 2-hej je po pretekoch, dáme si obed a jamô§žem odísť. Vlak mi ide z Michalian o 15:53, takže je načase. Kým sa však rozlúčim so všetkými, je už tesne pred 3-ťou a ja vlastne ani neviem, ako ďaleko to do tých Michalian je. Tipujem tak 20 km. Šliapnem na plný plyn, ale kilometre ubiehajú akosi pomaly a je ich akosi priveľa - idem po vedľajších cestách - Kožuchov, Branč, Novosad, Kysta, Hrčeľ - tu ma chytí letný dáždik a cesta sa nepríjemne vlní, čo ma poriadne spomalí. Na najvyššom mieste Hrčeľa je pravý rómsky bašaveľ, hrá kapela, všetci sedia pod dáždnikmi, ale kapela hrá fakt výborne. Dodá mi trochu síl a letím do Veľat. Do odchodu vlaku 15 minút. Tu to už poznám - myslala som si, ale tam, kde som čakala zjazd, ešte stále stúpam - do odchodu vlaku 10 minút. Konečne klesanie, preletím cez rampy, automaticky odbočím doľava a po hodnej chvíli zjazdu si uvedomím, že stanica je opačným smerom - tak rýchlo naspäť a 3 minúty pred plánovaným odchodom vlaku som na stanici - 22 km, priemerná rýchlosť 22,9 km.

Na stanici sú 4 bikeri - kamoši z Tronu. Tak spoločne čakám, lebo vlak samozrejme mešká, potom prebiehame z koľaje na koľaj, lebo najprv koľaj 4, potom koľaj 3...a potom ešte skoro 10 minút čakáme.....keby som toto vedela, tak sa neuštvem....