Názov: | Na Lajošku netradične cez Železný vrch |
Dňa: | 01.11.2014 |
Účastníci: | Makovica, Peťa, Kopro, Ľubko |
Hostia: | Ľudka - Košičanka zo Žiliny |
Jerguš smutne ostal doma, keďže bol celý týždeň chorý. V autobuse sme sa stretli 3, Kopro s Peťou prišli neskôr na Jahodnú a stretli sme sa na Lajoške.
Smerovník v Koš. Belej ukazuje rovno do obchodu, tak sa teda pýtame okoloidúceho domorodca a podľa jeho rady sa o chvíľu štveráme po strmých schdoch na hornú ulicu. Pár metrov smerom k Ružínu po miestnej asfaltke a už aj odbočujeme doľava cestou pomedzi polia, pohodlne nezablatenou nohou prechádzame asfaltku a vydávame sa, tentoraz už v blatku smerom k lesu. Pri vodárničke pdbočujeme doprava, pozorne sledujeme úbohú žltú a stále stúpame. Poriadne kúria pod kotlom, tak sa vyzliekame nielen z vetroviek, ale aj z termoprádla. Na krásnej lúčke s krmeľcom so senom a soľou na jednej strane a poľovníckym posedom na strane druhej dávame pauzu a samozrejme speedminton.
Prechádzame praleso-lesom so starými stromami, nádhernými scenériami, vyhliadkami na hmly v dolinách, Folkmársku skalu a Tatry v pozadí, Kojšovku ako na dosah ruky. Pri vysielači nachádzame nepekný nález - čerstvo spílené a od konárov oholené jedle - hyenizmus pamiatky zosnulých - 1 konár peknej jedle stojí na trhu euro.... Otrháme zo spílenej jedle zvyšné vetvy a berieme ich so sebou na výzdobu kaplnky. Konečne sme pri pamätníku - zapálime sviečku do chráneného kahanca a pokračujeme ďalej. Tesne pod chatou Ľubko odbočuje z chodníka aj s Ľudkou a idú k chate okolo bazéna a nášho machového stromu. Pri chate si dáme temer dvojhodinovú pauzu, ktorú vypĺňame - kávou, desiatou, čokoládou od Ľubkovej mamky, úpravou kaplnky, skúšobnými letmi malej quadrokoptérky a hlavne speedmintonom na kríž, keďže aj Peťa priniesla svoje rakety.
Po 12-tej vyrážame smer Loreley a po smutnom pohľade na kalamitou oholený kopec nad nami zažívame skutočne pozitívne prekvapenie. Vetru za obeť padli aj niektoré stromy pod skalou, takže sa z nej otvára teraz nádherný výhľad - od Šivca na pravej strane výrezu, cez Slanské vrchy, Roháčku, Folkmársku skalu až po Kojšovku na ľavej strane obzoru. Peťa nachádza dokonca aj jednu mierne usušenú čučoriedku. Skratkou cez lúku, rúbanisko a hustú mladinu sa napokon dostávame ešte na Tisícku. Smrekovce vyrástli, skala je obrastená čučoriedkami, výhľad tu takmer zmizol, len pomedzi koruny stromov vidieť kupolu na Kojšovke.
Vraciame sa na červenú, lúčime sa s Koprom a Peťou a pokračujeme do Zlatoidského sedla. Ešte navštívime posledný kríž na modrej a pokračujeme pohodlným tempom do Zlatej Idky. Ako slnko klesá, začína byť poriadna zima, takže sa tešíme z príchodu autobusu.
Trasa tu: http://www.cykloserver.cz/f/65b7168223/
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 8299x