kategórie:
Názov: Na Lajošku cesta neznáma
Dňa: 11.05.2014
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1360021.JPGpohľad na vodárenskú nádrž P1360023.JPGpod nami Košice P1360029.JPGscesta striedavo lesom a rúbaniskami P1360033.JPGdymič obecný - US Steel P1360037.JPGa som na Lajoške P1360051.JPGbôľhoj na lúkach nad Jahodnou

Popis akcie: 

Cestou na Lajošku sa dá zablúdiť - hahaha, znie Vaša odpoveď, ale fakt, dá sa to....

... najmä keď sa vyberiete z Hýľova. Modrá značka Vás vyvedie pekne hore dedinou až na detské ihrisko s vyhliadkou - skutočne od neho je veľmi pekný výhľad na dedinu a aj na kopce naokolo. Potom ale čučíte ako puk... kam s podela značka? Hľadanie podľa mapy nemá zmysel - nákres v mape vôbec nekorešponduje so skutočnosťou. Nakoniec zisťujem, že treba prejsť ponad ihrisko po asfaltke a jupííí, na strome je šípka. Vychádzam do poľa a jupí, na borobvici ďalšia značka. Predo mnou šíre polia a lúky a na výber azimut asi 180 stupňov. Skúšam jednu cestu doľava, prejdem na ďalšiu lúku a tu mám na výber - rovno, či strmo hore kopcom. Idem chvíľu rovno, ale GPS hovorí NIEEEEE. Tak sa vyberiem cestou nahor a na okraji lesa ju konečne vidím... áno, modrá značka ma volá a láka a radostne mi kýva....našťastie, tu sa blúdenie končí a ďalej je už len pekná lesná cesta. Opäť jeden deň totálne bez ľudí, myslím si, užívam si sviežu zeleň, výhľady z občasných rúbanísk a meditujem nad tým, že toto by sa dalo určite aj na biku, hlavne dolu kopcom.

Odrazu počujem nejaké funenie a zaznamenávam pred sebou pohyb....žeby zasa diviaky? Alw našťastie sa z toho vykľul iba miestny ujko, ktorý si to v khaki zelenom ako vojnový veterán a v obrovských gumákoch pelašil dolu cestou. Pekne som sa pozdravila a pokračujem ďalej. Pokukujem popod stromčeky, či nenájdem nejaké huby, ale nemám šťastie - no, takou rýchlosťou sa asi aj tak žiadne huby nedajú nájsť. Posledný úsek ide trasa priamo lesom po neznateľnom chodníčku a treba aj preliezať nejaké staré popadané stromy, ale pokojne by sa to bikom dalo obísť cestou, ktorá vedie blízko nad nami. 

Na Lajoške je pusto, len nejakí dvaja bežci, ktorí meditujú, že to asi nebol dobrý nápad v takomto počasí (zabudla som podotknúť, že práve začalo pršať) sa prebehnúť na Kojšovku. Dohryzkajú svoju zázračnú energetickú tyčinku a už ich reflexnozelené podkolienky len tak kmitajú po ceste poza chatu.

Vydávam sa na cestu na Jahodnú. Jemne prší, tak sa nikde nezastavujem a v rekordnom čase som dolu.Pôvodne som mala v úmysle ísť 14-kou o 12.50, ale dovtedy sú ešte viac ako hodina. Skúšam cestovný poriadok v telefóne a mám šťstie, z križovatky ide autobus ešte pred 12-tou. Kmitám odušu, aby som ho stihla a nakoniec čakám temer 15 minút sama opustená na križovatke. Šofér zastavuje poriadne prekvapený, že cestujúci na tomto mieste a v tomto počasí....