Názov: | Na Bogotu |
Dňa: | 10.01.2009 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Danka, Veronika, Mišo, Zuzka, Drobček |
Hostia: | Jaro, Veronikin kamarát |
Naša trasa: Zvernica Čreprík – Bogota – Slanské Nové Mesto Drobčekovou „skratkou“
Vlak nás čaká luxusne na nástupišti 1.A. Kopro dobieha na poslednú chvíľu, Mišo nastupuje na Predmestí a Veronika aj s kamarátom sa k nám pridávajú vo vlaku tesne pred Ruskovom. Prechádzame dedinou a pri kostole sa odpájame od zelenej na vedľajšiu a neskôr na poľnú cestu. Prechádzame okolo slnečnicového poľa, ktoré vyzerá zďaleka ako nejaký cintorín s hustými radmi krížov.Poniektorí skúšame, či sa dajú použiť ako zbrane na improvizované súboje. Makovica vymyslela husitský palcát a Zuzka s Jankom zašli až ďalej – majú vysúvacie svetelné meče z Hviezdnych vojen. Onedlho sa pripájame k zelenej značke, ideme okolo kameňolomu a potom slabo rozoznateľnými cestami. Popred nás prebehnú srnky a onedlho sme už pri chate na Črepníku.
Na terase si dáme desiatu, nejaké sladkosti, pokus o Zuzkinu hru „ako skáče klokan“ a už aj pokračujeme ďalej. Kúsok po červenej, kúsok po lesnej ceste a nakoniec odbočujeme priamo diretissimou k vrcholu. Vyfučíme hore a pri trianguláku začína ozajstné fotenie – Zuzka a Danka dokonca modelkovsky pózujú a predvádzajú aj tanec pri tyči....no, asi by sa tým neuživili, ale je to dostatočne veselé.... obchádzame ostnatým drôtom obohnaný areál vysielačov, zvesela fotíme, veď nikde nie je žiadny zákaz, až kým nevybehne z budovy vojačik a nezahuláka, že „toto je vojenský objekt, nefotiť“....a ozaj, na prednej bráne je vyvesený piktogram zakazujúci vstupovať a fotiť.
Pokračujeme po širokej ceste, užívame si občasné pohľady do doliny a na okolité kopce, Kopro natáča tanečné kreácie nazvané „medzi dvojňma značkami“ a potom už cupitáme len nadol. Pri spojnici so zelenou nám Drobček ponúka „pohodlnú alternatívu“, keď namiesto strmého krkolomného a snehu plného lopotenia sa lesom“, môžeme ísť pekne po spevnenej širokej ceste. Myslel to dobre, len zabudol na to, že aj cestu nadol neptrefrčíme za 5 minút, ale ju musíme odkráčať pekne krok za krokom.
Už to tak vyzerá, že možno nestihneme bus, ale pridáme do kroku a cesta zázračne ubieha. Ešte krátka zastávka pri stanici zelenej linky slánskeho metra .- dokonca aj vstup sme našli, len náš najštíhlejší – Mišo ho nechcel vyskúšať. Odbočujeme z cesty a berieme to skratkou najprv lesom, potom lúkou a poľom, pokračujeme pomedzi šípkové kríky a cez zamrznutý potok konečne do dediny. Danka-Ofček pomaličky kríva, bolí ju kolienko, ale v pohode stíhame. Janko sa s nami lúči, odchádza opačným smerom do Egreša k babke. My ešte stíhame čokoládu, krátky rozhovor na diaľku s ovečkami v neďalekom dvore a už aj nasadáme. Veronika nám ešte ukazuje svoje bydlo, len sme nepochopili, či býva v tom novom alebo v tom starom dome. Keď vystupujeme na stanici, práve za zapínajú pouličné lampy – ďalší pekný deň za nami.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6167x
:)
No to ale vsetci pozerate ako to viem levitovat... a nepoviem vam ako to robim, aby ste vedeli...
tha dnesook
Inac podla mapy sme Jankovou SKRATKOU zarobili 2km navyše. Ale nevadii super bolo, a aida tiez. Veronika nabuduce dotiahni viacerych so sebou :-D (dufam ze to Jaro necita :-D)
ale no
naaahodou, to som mal dobry den, to som vybral skratku... keby som vybral moju oblubenu obchadzku, to az potom by si nadaval