kategórie:
Názov: Monkova dolina - záplava kvetov
Dňa: 05.07.2015
Účastníci: Makovica, Kika, Ľubo
Hostia:

Popis akcie: 

Netradične v nedeľu nasadáme na vlak v KE vo dvojici. Ľubo volá pred siedmou, že ide od Žiliny, ale že prvý autobus nestihne. Nestihli sme ho ani my - meškali sme 5 minút a to rozhodlo, že sme z busu videli len zadné svetlá. Tak sme sa teda pekne stretli už v Poprade a autobusom značného opotrebenia sme vyzarili zamorovať klimatické kúpele v Starom Smokovci (doslova),

Teplota stúpa, ale my rezko kráčame zo Ždiaru v tieni zmiešaného lesa v ústrety chládku doliny s vodopádmi a zurčiacou bystrinou - podľa našich predstáv. Skutočnosť je však iná - riečisko je totálne suché a vodu iba počujeme zurčať niekde hlboko pod kameňmi. Makovica sa začína vytešovať rozkvitnutými kvetmi a ošiaľ čoskoro pochytí aj nás. Ľubo ako prvý zbadá nádherne rozkvitnutú ľaliu zlatohlavú. Obdivujeme ju ako superraritu, ale keď ich na 50 mestroch kvitne popri chodníku aspoň 5, vieme, že dnes to bude pestré. Najúžasnejšie je, že so stúpajúcou nadmorskou výškou sa mení forma kvetov - kýchavica dolu v plnom kvete má v polovici doliny rozvjajúce sa púčiky, v hornej tretine sa práve chystá pučiť a na vrchu v Širokom sedle ešte len rozmýšľa, či sa jej oplatí namáhať sa s kvitnutím. Na hornom okraji lesa sa na chvíľku objavuje medzi kameňmi voda a tvorí malilinké jazierko. Poniektorí si v nej ovlažujú ruky a tvár, Makovica do nej vhupne celá.....teda so začiatkom od nôh. Príjemných 35 stupňov v doline má odzvu aj tu hore. Smerom k sedlu však čoraz viac fúka osviežujúci vetrík.

Aj tie kamzíky majú rozumu viac ako my a lenivo ležia pod kosodrevinou, len sem-tam sa premôžu, aby zdvihli hlavu a pozreli na nás, či nie sme príliš blízko. Ani prežúvať sa im nechce. Konečnenastáva ten okamih - ešte pár krokov a je to tu - v Širokom sedle sa nám otvára ten majestátny pohľad na hradbu štítov pred nami. Je tu pekná informačná tabuľa o tom, že pod našimi nohami je vápenec. Žiaľ, my by sme radšej privítali  ružicu s popisom vyhliadky, ktorá je ozaj účasná, ale pripadáme si ako negramotní. Rozoznávame len Kežmarský štít, Lomničák a Jahňací..... Ďalej nevedomí teda pokračujeme ďalej. Sme tu v tvrdej národnostnej menšine medzi Poliakmi a najmä Čechmi. Na Hornom Kopskom sedle stretáva Makovica kamošov z Magnezitu, teda konečne nejakí ďalší Slováci. Okolo dvoch zlenivetých a púzujúcich kamzíkov scupitáme po prekrásne zakvitnutých lúkach k Veľkému Bielemu Plesu. Ľuko sa tu od nás odpája - chce si vymočiť nohy v plese a lístok má až na večerný vlak, tak sa nikam neponáhľa. My baby cuoňpitáme dolu, lebo zajtra nás obe čaká ťažký deň, chceme prísť domov skôr. To ešte nevieme, čo nás čaká v Poprade - meškanie 40, 60, potom 160 minút. Vlak, čo tu mal byť pred temer  hodinami, ešte neprišiel. Tak berieme istotu a nasadáme do osobáka. Rýchlik nás dobehol až v Košiciach - my sme prišli na 3. a on za nami na 1. nástupište, tak sme sa stretli aj s našimi z Fatry.

 


Ďalšie fotky:
P1130155.JPGŽdiarska vidla pred nami P1130164.JPGPtošovské turne P1130180.JPGvytešená Kika P1130192.JPGľalia v akcii P1130198.JPGtoto je koprovník - kráse vonia P1130206.JPG50 odtieňov modrej
P1130222.JPGŠiroké sedlo nad nami a Ždiar a Bachledka pod nami P1130226.JPGčas na ochladenie P1130248.JPGaj kamzíky majú viac rozumu P1130249.JPGako na pláži P1130260.JPGposledné metre k Širokému sedlu P1130268.JPGa toto je odmena
P1130269.JPGaj toto P1130280.JPGaj toto P1130345.JPGfarebný koberec P1130381.JPGnad Bielym plesom P1130389.JPGako v zime, tak aj v lete