kategórie:
Názov: Mníšek-Smolník-Úhorná-Štós-Čierna Moldava-Medzev-Podkova-Košice
Dňa: 22.05.2014
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1360453.JPGnaša minulosť pomaly odchádza P1360463.JPGpohľad na smolnícke kostoly od kostola v Smolníckej hute P1360476.JPGtrojica na Trojičnom stĺpe v Smolníku P1360479.JPGpamätník poslednej ťažbe pyritu P1360482.JPGbanská komora na námestí P1360494.JPGjazero v Úhornej
P1360501.JPGriava pod jazerom P1360517.JPGnový kostol najlepšie vidieť pri stúpaní na Štoske sedlo P1360520.JPGkaplnka nad Smolníkom P1360531.JPGs. Mária v Štóskom sedle P1360536.JPGcesta do Štosu zarúbaná P1360549.JPGrozkvitnuté kúpele
P1360554.JPGkostol pri vstupe do kúpeľov P1360574.JPGpodo mnou Čierna Moldava P1360579.JPGbudem brodiť Bodvu P1360592.JPGkaplnka sv. Huberta

Popis akcie: 

Opäť jeden deň nútenej dovolenky, prežitý viac ako naplno - 89 km a prevýšenie radšej nerátam - príjemné bikovanie, prenášanie polomu, voňanie rozkvitnutých stromov, tlačenie v bahne Čiernej Moldavy a naháňanie užovky na ceste cez Podkovu....

V pohodovom čase 7.25 nasadám do vláčika a prestupujem v Margecanoch. V Mníšku vystupujeme traja - a toľko isto železničného personálu stojí na peróne. Prekvapí ma nový asfalt, ktorý ale po krátkom úseku v dedine končí. Odbočujem doľava a ťahám miernym stúpaním cez Smolnícku Pílu do Smolníckej Huty - povinný výjazd ku kostolu nad dedinou mi otvára krásny výhľad hore dolinou - vidieť kostol v Smolníku, aj kaplnku na Štoskom sedle. V Smolníku obzerám všetky miestne pamätihodnosti - je to také zvláštne, tento koniec sveta má centrum obce koncipované tak, že by to pokojne mohlo byť aj vo veľkom meste. Budova niekdajšej Banskej komory, kostol sv. Kataríny na kopci a Trojičný stĺp na malom námestíčku...šliapem ale ďalej a oči mi oslepia lesklé kupoly nového zrejme pravoslávneho chrámu - taký rozprávkový, už len Marfa a Nastenka chýbajú. Míňam odbočku do Štóskeho sedla a idem ďalej hore dolinou, chcem sa pozrieť na jezero v Úhornej. Prechádzam po hrádzi na druhú stranu a podarí sa mi ho obísť. Nie celkom chápem zmysel potoka obtekajúceho jazero a obdivujem krásne drevené hrádze, ktoré tlmia a usmerňujú riavu stekajúcu po dažďoch z kopcov. Pekné miesto, sem sa určite ešte chcem vrátiť.

Štóske sedlo ale volá, tak sa vraciam a pomaly stúpam. Je to veľké prevýšenie, ale cesta je postavená tak, že pokojne vyjdem na strednej píle. Malá zastávka pri bielej kaplnke, Ktorú som videla už zo Smolníckej Huty, druhá zastávka pri jaskynke s vytekajúcim potôčikom a už som aj pri kostole sv. Márie na Štóskom sedle. Dnes to asi bude o kostoloch a kaplnkách. 

Cesty už mám dosť, tak schádzam na červenú aspoň po kúpele Štós. Krásna trasa na bicyklovanie, len aktuálne priveľa vody a priveľa popadaných stromov, takže prenášam, podliezam, obchádzam. Do kúpeľov prichádzam na najvyššom mieste, pri kúpeľnom dome Bratislava. Nádherne tu všetko kvitne, toto je asi najkrajšie a najvoňavejšie obdobie kúpeľov. Za pár minút obehnem to, čo je zaujímavé, nazriem na zelený chodník vedúci do Štosu, ale veľmi rýchlo si to rozmyslím - tá strmina a to blato, to by asi na biku nedopadlo dobre.  Zjazdím teda po ceste a na serpentínach si užívam výhľady na Jelení vrch. V Štóse okolo bývalého Sandriku odbočujem na zelenú smer Čierna Moldava - ten názov znie pre mňa tak tajomne, rozprávkovo a pramení tam Bodva. Po 20 minútach jazdy poľnou cestou, lúčnou cestou i lúkou bez cesty som na okraji strmého zrázu s rúbaniskom. Hlboko podo mnou (pripomína mi to v zmenšenom nízkotatranské doliny) vidím asfaltku, ale nevidím spôsob (keďže krídla nie a nie narásť), ako sa dostaľ dolu. Značka nikde. Tak volím hlboký úvoz s lístím, suchými konármi a všadeprítomnými černicami a žihľadou. O chvíľu som dolu. GPS hovorí, že zelená je kúsok doľava. Pustím sa podmočenou 50 rokov nepoužívanou zarastenou cestou dolu dolinou. GPS hlási, že zelenú som už prešla....takže späť, potom cez 2 blatné rochniská a konečne nachádzam strom so zelenou značkou. Ešte obídem 2 spadnuté stromy a som na suchej ceste...teda myslím si to. Vydám sa po nej doľava a po chvíli mi zmrzne úsmev - predo mnou tečie riava vodou preplnenej Bodvy...a toto je rieka, čo pramení asi 8 km hore dolinou....ešteže mám sandále - bike na plecia a brodím vodu vyše kolien...skoro ma vzalo.... ešte vyjazdím asi 4 km hore dolinou až k poľovníckej chate a kaplnke sv. Huberta. Dočerpám vodu a vraciam sa späť, čas neúprosne letí a mňa čaká ešte vyše 40 km cesty domov.

A odtiaľto je to už len točenie a točenie pedálmi na ceste domov - horor pohľadov a vôní okolo Jasovskej osady, poľnohospodárske stroje, ktoré zrdžujú aj cyklistov, Rudník a odbočka na Podkovu - pomyslela som si, že teraz ešte mám asi viac síl na kopec akoby som mala v Malej Ide pri odbočke na Bukovec. Podkova je ale nekonečná... najpvr sa kochám pohľadom na sv. Annu naľavo, nadávam na rozkvitnuté agáty, lebo ich vôňa doslova zadúša, idem po ľavej strane cesty, lebo na pravej praží slnko ako v auguste, potom vojdem do lesa a počítam a neskôr už ani nepočítam zákruty a záplaty na ceste. Prechádzam okolo studničky, na jednej z posledných zákrut sa mi pred koleso vztýči asi 25 cm mladučká užovka a zlostne syčí a vyplazuje jazyk. Zastavím a chcem ju chytiť, je to všek márne, nenadarmo sa hovorí klzký ako had.... Toto sedlo je nespravodlivé - šliapete 290 metrov prevýšenia 6 km a potom zjazd trvá sotva kilometer! Ešte jeden kopček pred Hýľovom a potom už len dolu-dolu-dolu, až domov.