Názov: | Mikulášsky víkend Slovenský raj |
Dňa: | 05.12.2008 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Eči, Kopro, Danka, Nelka, Šaňo, Maťka, Dis, Eva, Jerguš, Števko, Tomáš, Marek, Braňo, Majka, Žanka |
Hostia: | Drobček Janko, Žankin Vlado |
Na Mikuláša sme chceli ísť tradične niekde do hôr, trocha sa vymaniť z mestkej zástavby, nadýchať sa čerstvého vzduchu a zabaviť sa s priateľmi. Pri hľadaní chaty padli rôzne návrhy ako Tatry či Poráč, no nakoniec nás prichýlil pán Jeremiáš v Horskom dome na Čingove. Počasie v deň odchodu neveštilo nič dobré, no nám nemohlo prekaziť to, na čo sme sa už tešili.
PIATOK: Postupne sme sa schádzali na chate, niekto došiel vlakom, niekto autom. Okrem početných hier v teple krba sme si pospomínali aj na všetky Krtkovské tábory a akcie z minulých rokov. Maťka priniesla projektor, takže na plátne (allias obrátená mapa) sme fotky všetci pekne videli. Na chodbe čakali už tradične každého dve vrecia: jedno Mikulášovské a druhe tombolové. Každý prispel nejakou sladkosťou a nepotrebnou či potrebnou vecou čo doma zaberala miesto na poličke. Večer sme si ešte vymýšľali rôzne túry na zajtra, no keďže vonku lialo ako z krhly, nevyzeralo to veľmi ružovo. Šaňa napadlo ísť na Knolu, keďže od 900m malo snežiť.
SOBOTA: Ráno to výzeralo oveľa lepšie, dokonca občas pomedzi mraky vykuklo slnko. Naše kroky teda viedli na Letanovský mlyn cez Prielom Hornádu. Cestou pod Tomašovský výhľad na jednom mieste križuje cestu malý potôčik. Dnes to bola ale poriadna riava! Pod Tomašákom som sa ešte tešil na Biely potok. Skoro som ho nespoznal: bola to hnedá spenená voda, ktorá naznačovala silné nočné zrážky. Počasie nám ale vychádzalo a vďaka čoraz redšiemu lesu sme mali zaujímavé výhľady na miesta, ktoré obyčajne nevidno.Najzaujímavejšie boli vodopády, ktoré stekali po strmých skalách Prielomu rovno do Hornádu. Pri prvých stupačkách nás dobehol Eči, takže bolo hneď veselšie. Stupačky sme preskackali, niektoré kývajúce doslova a už sme boli na Letanovskom mlyne. Po krátkej prestávke pri zavretom výčape kofoly sme sa poháňaní hladom pobrali naspäť vrchom cez Tomašovský výhľad. Prebrodili sme rozvodnený Trstinový potok. Po ceste sa nám naskytol zo strmých brál pekný výhľad na Letanovský mlyn, či nezvyčajný pohľad na Tomašák zboku. Na jednom mieste sme troška zastali a Šaňo nám povedal zopár rád o fotení v zlých svetelných podmienkach, či ako si odfotiť panorámu. Výhľady na Tatry a Levočské vrchy nemali chybu. Konečne sme na Tomašáku, kde sme mali pohľad do dolín, v ktorých sa začala tvoriť hmla. Nad tým všetkým sa vynímali Tatry a západ slnka. Veční keškohľadači Kopro, Peťa a Danka išli spolu s nádejnými objaviteľmi Šaňom a Tomášom skontrolovať obsah kešky. Našli tam zaujímavé blikátko, ktoré blikalo podľa rozprávania. Po obzretí Tomášovskej jaskynky sme sa vybrali na chatu, kde nás už čakal teplý guláš a neskôr nočná hra. Po vylúštení šifry sme sa vybrali na "biele bralo na pravom brehu rieky", čo mala byť Sovia skala. Hľadali sme tam poklad v podobe rozvešaných lízatiek na okolitých stromoch. Keďže tam boli zavesené od rána, tak sa pokladu asi potešili aj viacerí okoloidúci pocestní. Večer nás ešte čakalo žrebovanie tomboly a nezabudol na nás ani Makovicanáš (Mikuláš), ktorému sme za sladkú odmenu šarádili až do neskorého večera. Niektorí to potiahli až do rána.
NEDEĽA: Nedeľa bola v znamení odprevadenia Peťky na polcestu na vlak. Odtiaľ = od Maše sme sa vratili po druhej strane Hornádu naspäť na fajné brynzové halušky, ktoré nám pripravil Eči. Po ceste späť sme ešte zašli pozrieť pavúky v Pavúčej jaskyni. Makovica so Šaňom tam nachystali zaujímavé sviečkové osvetlenie. Na chate sa každý najedol halušiek, čo mu hrdlo ráčilo a pomaly sme sa začali poberať domov. Halušky veľmi chutili aj domácim - pánovi Jeremiášovi s manželkou, takže ubytovanie nabudúce máme iste :-) Bol to skvelý víkend, ten kto bol, zažil super atmosféru, pekný kraj, kopu zábavy... Tešíme sa aj nabudúce.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 10894x
Text šifry
No teda, takáto neznalosť textu "šifry"?
Pokiaľ sa dobre pamätám, tak text znel nejako takto:
"Na pravom brehu rieky čnie bralo dostupné zelenou stužkou, čo na biele štíty výhľad skýta a sladký poklad skrýva."
A keďže to dáva 19 slov, tak by to aj celkom mohlo sedieť.
Inak všetkým odkazujem, že napriek zaspatiu a neskorému odchodu som došiel do Smižian asi päť minút pred vlakom (o ktorom som si myslel, že ide o päť minút neskôr). A v Poprade som mal namiesto piatich minút na prestup minút asi tak tridsať, takže som stihol prepadnúť aj neďalekú Billu a necestoval až na intrák nalačno.
Uvidíme sa na Studni, dovtedy ...