Názov: | Mikuláš pre lesné tvory |
Dňa: | 07.12.2013 |
Účastníci: | Makovica, Peťa, Smokie, Braňo, Kopro, Majka, Žanka, Jerguš, Lenka, Peťko a Sarinka |
Hostia: |
Ráno je obloha temer modrá a zraz o 9.00 úplne pohodový. V 19-ke sa stretávajú Jerguš a Makovica. Dumajú, či ešte niekto príde, ale o nikom nevedia. Tak vyberajú, ktorou trasou pôjdu a či si vyberú dlhú, či krátku trasu. Na konečnej pri kláštore čítajú vývesnú tabuľu krčmičky V lese. Zrazu zvoní Peťa, že je v autobuse, Žanka že príde aj so Sarinkou a Kopro sa možno prikotúli tiež. Tak ich teda čakáme. Zrazu, kde sa vzali, tu sa vzali Hoffmannovci sa prigúľali. A tak nás je nakoniec krásnych 11.
Rýchlo modifikujeme trasu, aby bola aj pre tých najmenších. Ochutnávame trnky - chutia najmä Sare - zvláštne to dieťa, čo nemá rado čokoládu. Makovica testuje šípky, už sú správne namrznuté a dá sa z nich vytlačiť chutný kyslastý džem. Hádzeme si mini tanier aj Petino ufo a cesta nám pekne ubieha. Ideme tradičnou skratkou smerom na Kamenný hrb po panelke a cez pole. Okrajom lesa miestami poriadne zafúkne, ale v lese je veľmi príjemne. Makovica s Lenkou konečne vyberajú strom, kde urobíme zvieratkám Vianoce. O chvíľu máme v slovenskom lese mrkvovník, jablkovník, chlebovníky a na okolitých pňoch sa objavuú kôpky semienok pre vtáčiky. Spokojní po dobre vykonanej práci sa poberáme ďalej. Vychádzame na cestu a odbočujeme na Bankov, treba sa nám ešte vrátiť ku kláštoru, kde majú Hoffmannovci auto. Braňo s Lenkou a Koprom ešte utekajú hľadať kešku pri studničke. O chvíľu ideme okolo a oznamujú nám, že našli mŕtve zvieratko. Zo zvieratka sa nakoniec vykľuje dokonale stiahnutá koža z malého diviačika. Ostali len labky, trocha vnútorností a koža. Pytliak-dokonalý profesionál si bol nakúpiť na Vianoce - je to úplne čerstvé. Odťahujeme kožu ďalej od kešky a studničky a pokračujeme ďalej. Deti sa trocha nesú, najmä po lúke nad jazdiarňou, kde dosť fúka. Prichádzame ku koniarni. Braňo so Smokiem už skôr odbočili skratkou okolo záhradiek ku kláštoru a o chvíľu už prichádza aj s autom. Ešte krátke zamávanie a už aj ideme každý svojim smerom. Uplakaná Sarinka dáva o sebe jasne vedieť, ale to sediacej mládeži v autobuse nebráni, aby sedeli ďalej a nechali Žanku so Sarou na rukách stáť.
A ešte na zasmiatie výrok dňa:
Sarinka je unavená, nevie sa uložiť a usedavo plače pre všetko, čo zazrie. Na ďalší záchvat plaču, keď ukazuje Žanke rúčku v rukavici a čosi cez plač hovorí, jej ona odpovedá: "Sarinka, neplač, to nevadí že nemáš palček, veď aj tak ideš spať, netreba ti ho." :-)
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6021x
preto sa to oplatí
dostala som od Hoffmannovcov takýto e-mail:
Lenke sa to veľmi páčilo, povedala :to bol ale vzrusujuci deň
Tak pre toto sa to všetko oplatí robiť...mám vás všetkých veľmi rada...