kategórie:
Názov: Mikuláš na Bankove
Dňa: 02.12.2006
Účastníci: Makovica, Mišo, Kopro, Kamil, Peťka
Hostia: Marek

rq1.jpgNa bankove rq6.jpghojdačky

Popis akcie: 

Stretnutie s Mikulášom a čertom je síce pre malé deti....ale prečo sa nevrátiť do detstva? Tak sme sa stretli pri Botanickej záhrade. Bolo nás 6 a dokonca aj 1 hosť....aký je ten svet malý – bývalý Zuzkin spolužiak, dnes informatik na TU – Marek.

Vyšplhali sme sa na Bankov,  viac-menej priamou cestou cez zjazdovku na Červenom brehu. Podpisová akcia bola už v plnom prúde, aj to je jeden z negatívnych javov podujatí sponzorovaných rôznymi nadáciami – len podpisuješ a podpisuješ – dvakrát-trikrát.... Nakoniec sme aj organizátorom v bistre u Ďurka vypomohli: Peťka sa obliekla do kostýmu čerta. Aj si nacvičili s Kamilom, ktorý mal byť pôvodne Mikuláš, pekné aktuálne číslo o tom, ako Mikuláš schudol v Supertele, ale nakoniec sa ujal funkcie rozdávača darčekov istý objemnejší pán.

Po krátkom úvode Peťka ako čert vbehla medzi detí, ani veľmi nekričala a nestrašila a 3 z nich skoro skolabovali. Jeden sa kŕčovito držal mamky a kričal na plné hrdlo .“Mamkáááá, nedaj máááá, ja uš ťa budem pošlúúúúchááááť!!!“ Tak musel Mikuláš čerta spacifikovať, vyprášiť mu kožuch palicou a keď ani to nepomohlo, vykázal ho z areálu a začal rozdávať darčeky. Nám to vyhovovalo, Peťka sa ešte odfotila s tými väčšími, čo sa nebáli, vyzliekla kostým a vyrazili sme na vychádzku. Viedol nás Mišo (už sa tak nevedel dočkať, že skoro odišiel bez nás) po peknej cestičke tak, aby sme na Kurucký prameň nemuseli ísť cez Kamenný hrb a najprv stúpať a potom klesať. Došli sme presne tam, kam sme chceli. Prameň je priamo pri žltom chodníku. Búdka ešte stojí, ale rezervoár s rúrkou už nie. Tak môžete vidieť priamo vodu vytekajúcu spod veľkého plochého kameňa.

Jeho názov je priamo spätý s ďalším prameňom situovaným na žltej značke smerom na Jahodnú – Rákócziho prameňom (kuruci boli príslušníci Rákócziho vojska). Oba názvy sú nostalgickou spomienkou na zašlú slávu uhorského osloboditeľa zo začiatku 18. storočia. Tu sme sa rozlúčili – Mišo, ktorý zmanipuloval aj hosťa Mareka, sa vybrali smerom na KVP po nejakej novej ceste a my ostatní sme dodržali plán túry - smerom „naokolo bližšie" a blúdením cez černice na Kamenný hrb (Tomáš bol "neuveriteľne potešený", vraj ešte tie minulotýždňové bodliaky nepovyťahoval z nôh) a potom okolo ďalšieho prameňa (kto vie ako sa volá?) po zelenej značke opäť do údolia.

Na Alpínku sme dorazili tesne po poludní – teda po 12.00. Hneď sme sa vrhli na hojdačky, až kým nám poniektorým nebolo mierne zle – chúďatá deti, čo musia v tom detstve zažiť. Potom sme objavili malé ohradené ihrisko okrúhleho tvaru, s ešte menšími bránkami. Kde sa vzala-tu sa vzala, odrazu sa na zemi kotúľala ako kuriatko žltučká tenisová loptička. Dali sme si futbal – pár proti zvyšku kolektívu. Pár to vyhlal 4:3, loptička už nebola vôbec žltučká, Makovici vyskočil krk a všetci sme boli červení ako raky a spotení ako myši. Tak sme teda použili služby MHD a 29-ka nás odviezla až skoro domov. Deň začínal dosť obyčajne, ale skončil veľmi pekne a veselo. A tí dvaja môžu ľutovať – taký futbal sa tak skoro nezažije.