kategórie:
Názov: Maratónsky víkend + bonus navyše
Dňa: 09.08.2014 - 10.08.2014
Účastníci: Makovica, Zuzka, Rasťo
Hostia:

P1030571.JPGpred štartom P1030588.JPGešte pripnúť číslo P1030634.JPGKľak na obzore - zobáčik doprava P1030637.JPGŠujské blatovisko P1030647.JPGcesta plná šišiek=preteky v kope na cieľ P1030653.JPGKľak nad rašeliniskom
P1030668.JPGRasťo na vápencovej hromade na kraji kameňolomu P1030670.JPGspln nad Rajeckou dolinou P1030683.JPGnedeľa ráno - slnko vychádza na Kľaku P1030685.JPGČičmany v skorom ráne P1030700.JPGvýstraha pod vrcholom Strážova P1030712.JPGFatranská panoráma z lúk pod Strážovom-kľak má zobáčik doľava
P1030721.JPGpohľad zo Strážova smer Považie P1030729.JPGpod nami Zliechov P1030732.JPGdvojkríž na skale Strážova P1030735.JPGvychodený chodník na vrchol P1030746.JPGpohľad od Zliechova P1030748.JPGidem do civilizácie, treba sa po tom blate poľudštiť
P1030759.JPGpozostatky značiek v osade Kopec P1030763.JPGVápeč predo mnou P1030769.JPGnové značky na hrebeni pod Vápečom P1030779.JPGprvé skaly P1030781.JPGprvé výhľady doďaleka P1030784.JPGprvé kvapky dažďa
P1030790.JPGa poriadne blesky ma zháňajúzspod vrcholu P1030801.JPGpodľah na Vápeč od Hornej Poruby P1030809.JPGIlavská basa

Popis akcie: 

Prišla otázka, vraj prečo nebol vyhlásený výlet - lebo sa konal 31. Rajecký maratón a vyhlasovateľ výletov tam šiel vypľuť dušu a potom si ešte splniť nejaké dávne resty nazvané Strážov a Vápeč...ale nebolo mu celkom dopriate.

Ale po poriadku. Sobotňajšie ráno v Rajci veští, že dnes bude treba veľa piť - vody počas preteku, aby nedošlo k omylu. Je horúco, vlhko, dusno a fúka teplý skoro saharský južný vietor. Odštartovali sme v pohode, ale to bola asi posledná naša pohoda. Zuzku už od Šuje (teda od 5. kilometra) do krvi derie korčuľa a Makovici zhruba na tom istom mieste vyskočil žalúdok do krku a nedovolil sa jej vypiť ani glg. Tak si tam po trase hore kopcom medzi ignorantskými autami pekne trpíme, ale Čičmany sa nezadržateľne blížia. Posledné metre po čičmianskom tankodrome a už je tu veľká nafukovacia fľaša Rajec, kde majú celí maratónci otočku a my koniec....

Spoločná fotka s basistom (rozumej hráčom na base) a už sadáme do kamarátkinho auta a jej obetavý partner nás bezpečne zvezie dolu do Rajca. Také dobité nemáme chuť ťahať tú štreku späť. Medaila je nádherná a Makovica nakoniec v svojej veteránskej kategórii získava ďalšiu medailu za druhé miesto (tretia prihlásená pretekárka tejto kategórie do cieľa nedošla).

Po neúspešnej tombole (zas sme tú práčku nevyhrali) ideme späť do chaty. Po výdatnej sprche si ešte nemôžeme nechať ujsť Šujské rašelinisko.... našli sme tam veľa rákosia, močiare, nedozreté jablká a drienky a veeeeeľa borovicových šišiek. Pomalým krokom sme sa vrátili do chaty a za nami sa o 3 minúty priplazila kvalitná búrka - osvieženie vzduchu na záver dňa.

V nedeľu Makovica vyráža opäť smer Čičmany, tentoraz autobusom a odtiaľ už svižným tempom po červenej Ceste hrdinov SNP na Strážov...na 4. pokus sa už ten kopec konečne podaril. Stúpanie statočné, všade mokro, plno bahna, značenie veľmi úsporné, ale tie lúky pod Strážovom a výhľad z nich stáli za to. Ráno od chaty mal Kľak zobáčik otočený doprava, odtiaľto je odrazu otočený doľava.....ale stále majestátne vedie siluete kopcov na obzore.

Podo mnou Zliechov, môj ďalší cieľ. Sedím, chrumkám Kokosino a nestíham sa čudovať, čo všetko vidím.  Cementárne v Ladcoch, Ilavu, ďalšie mestečká na Považí a za nim hradbu Vršateckých brál.....vďaka vrcholovej ružici identifikujem aj ďalšie kopce. Cestou z vrcholu stretávam 2 turistov, evidentne sú šoknutí, boli presvedčení, že budú prví. Dolu nižšie stretávam ešte ďalších 2 trampov, ktorí mi vraj včera v Čičmanoch tlieskali - veru, svet je malý. 

Cesta je poriadne blatistá a tak sa pred Zliechovom na potoku umývam, je predsa nedeľa, tak nemôžem prísť ako čuník. V dedine sa niečo deje, je tu kolotoč, jarmočné stánky a vtom vidím drevenú šípku s nápisom Pustohlav - aha, jeden z hudobných festivalov. Prebehmen dedinu, čas mám výborný, je ten niečo po10-tej, keby som chytila stopa, dala by som dnes ešte aj Vápeč... stopa som chytila. Štyria chalani idú z Pustohlavu a berú ma ako atrakciu, vraj tipovali, či aj v mojom veku idem z Pustohlavu... a keď som povedala, že nie z Pustohlavu, ale z maratónu, tak ma zaviezli autom nielen na odbočku ale až hore do doliny, ako sa najvyššie dalo, aby som to nemala tak ďaleko. V osade Kopec som našla  2 staré červené značky a to bolo všetko. Tak teda zapínam gps a idem dôverujúc mape. Keď ale značky nie sú vôbec nikde, začínam tušiť nejakú zradu.... Mapa v telefóne a navigácia ma po červenej, ktorá tu nikde na stromoch nie je, bezpečne vedú k vrcholu. Až pri vystúpení na hrebeň zisťujem, prečo - oni ju preložili úplne inam už od Zliechova.... ale trafila som. Škoda, že aj búrka točiaca sa už hodinu okolo, trafila tiež presne. Prvú vyhliadku si ešte užívam v miernom mrholení a vzdialenom dudraní, v sedle Palúch, ale tesne pod vápencovým bralom Vápeča šľahne mi za chrbtom taká rana, že podskočím pol metra. Za ňou ďalšia a ďalšia a stále bližšie. Tak cupitať Makovicu dolu blatistou kamenistou cestičkou ste ešte nevideli. Chodník navyše vychádza na lúky bol bralom, som teda ideálny cieľ. Kmitám, ani sa neobzerám. Spamätala som sa až hodne ďaleko pod vrcholom. 

Dobrá správa - je tu nádherne a keďže som na vrchol nevyšla, musím sa sem ešte vrátiť - a vezmem aj vás.

O 13.09 stíham autobus do Ilavy a okolo neslávne známej ženskej väznice sa presúvam na stanicu, kupujem si lístok a stávam sa väzňom ŽSR. Sedím a čakám na zmeškaný osobák, zamávam zmeškanému rýchliku, ktorý by som bola v Púchove stihla, keby osobák nebol býval meškal. Dodrgáľam sa do Žiliny. Mám skoro 2 hodiny času do najbližšieho rýchlika, ten však mešká 50 minút, takže vysedím na lavičke dieru a otravujú na všetky žilinské holuby, ktoré chcú byť kŕmené.... šťastne prichádzam o 21.00 do Košíc.