kategórie:
Názov: Malá Fatra-konečne
Dňa: 29.07.2016 - 31.07.2016
Účastníci: Makovica, Zuzka, Jerguš, Laco, Kopro, Peťa, Milan, Eva
Hostia:

P1360314.JPGŠútovský vodopád P1360338.JPGcestou k/od vodopádu P1360346.JPGsmer Mojžišove pramene P1360356.JPGv tej jaskynke je jeden z prameňov P1360381.JPGpod Chlebom P1360402.JPGna hrebeni
P1360417.JPGzátišie s Rozsutcom P1360423.JPGNa Chlebe P1360442.JPGv Snilovskom sedle P1360450.JPGNa hrane Kriváňa P1360455.JPGna Veľkom Kriváni P1360477.JPGsobota-štart na Rozsutec na Bielom potoku
P1360490.JPGDolné diery P1360496.JPGnové stúpačky.... P1360515.JPGna rebríku P1360533.JPGzátišie s koreňmi P1360561.JPGMalý Rozsutec spod Tanečnice P1360562.JPGa z Medzorozsutcov
P1360567.JPGpozor, nesmiete skákať s padákom P1360586.JPGšliapeme na Veľký P1360587.JPGMedziholie je krásne aj zhora P1360590.JPGa sme hore P1360602.JPGjasný dlkraz čierne na bielom P1360608.JPGkíž na Rozsutci
P1360614.JPGvrabček-upratovač P1360628.JPGskalky pri zostupe P1360636.JPGv šóre na Malý Rozsutec P1360648.JPGdokumentácia na Malom Rozsutci P1360664.JPGpo schodoch nadol P1360672.JPGtieto výhľady si väčšina sústredených zostupujúcich ani nevšimne
P1360688.JPGvečer na chate P1360704.JPGkoľko máme rúk? P1360714.JPGTitanic na terchovský spôsob P1360734.JPGláska na prvý pohľad P1360748.JPGrozhľadňa Srdce Terchovej P1360858.JPGŤava v Tisňavách
P1360866.JPGmy a ťava P1360880.JPGJerguš nad priepasťou P1360885.JPGpod previsom P1360895.JPGcez tesninu P1360916.JPGa dolu Obšívankou P1360923.JPGaha, čo tam kvitne

Popis akcie: 

Konečne s dvojdňovým meškaním vyrážame. Obloha sa tvári ešte urazene, durdí sa a mračí, ale čím sme západnejšie, tým je prívetivejšia. V Kraľovanoch svieti slniečko, i keď na vrcholy nad name veľmi nevidieť. Počkáme na bus do Šutova a po krátkej jazde ihneď vyrážame.

Na ceste vidíme, ako tu asi včera liatňlo - ostať doma bola dobrá voľba. Po modrej dupeme ľudoprázdnym chodníkom po modrej k vodopádu. Chlapci nám utekajú a čkajú až pod vodopádom. Okrem nás je tu len dvojica čudákov, ktorí sa fotia s vodopádom naopak (babenka robí okolo skaly stojku na hlave - keby aspoň v padajúcej vode, ale ona stojkuje úplne v suchu na kraji). Pokračujeme stúpaním ako po schodoch (teto víkend si t zopakujeme ešte veľakráť), ale niet sa čo čudovať, veď ideme k Mojžišovým prameňom. Konečne vychádzame z lesa na lúky. Vrcholky  kopcov sú v hmle a ako stúpame, stúopa s nami aj hmla. Laco sa ju pokúša dohoniť, ale hmla vzorne ustupuje a nám sa otvárajú pekné pohľady. Mojžišové pramene sú ozaj úžýasné. Jerguš si čapuje fľašu tak, že ju strčí do jaskynky, kde tečie pramienok ako z vodovodného kohútika. Krása. V sedle pod Hromovým si vyberáme trasu na Chleb, a do Snilovského sedla s tým, že ak nám ostane čas, pôjdeme aj na Veľký Kriváň. Jasné, že nám čas ostal, po kofolke v bufete vybehneme hore a užívame si vetrík a aj výhľady. Pri zostupe (ani jeden z nás nechcel vysoliť 7,50 za lanovku) sa kŕmime čučkami a to nás stojí stihnutie autobusu - ušiel nám doslova o 200 metrov. Našťastie nemusíme čakať 3 hodiny na ďalší, Milanko prišiel po nás. V chate nás čakala rozvoniavajúca večera - kompletné jedlo aj s polievkou - vďaka, Evka. Večer v hlbokej tme prichádzajú Koprovci, sme teda komplat.

V sobotu ráno nás Makovica vyháňa, lebo vraj v dierach bude neskôr husto - má pravdu. Na parkovisku si ešte pohodlne vyberáme miesto na parkovanie a hneď aj ideme do Dier. Milanko a Evka idú pomaly za nami, lebo Evkin členok ešte nie je vňcelkom v poriadku, tak si dajú len vychádzku. My ostatní makáme mokrou tiesňavou. Kvalitne sa šmýka po skalách aj po blatku. Zdolávame Dolné Diery, Horné Diery aj Tesnú rizˇu. Pod Tanečnicou sa nám naskytajú prvé pohľady na Rozsutce, najmä na ten malý, ktorý odtiaľto ako malý ale vôbec nevyzerá. 

Krátka pauza, desiata v sedle Medzirozsutce, Makovicino spomínanie, ako to kedysi babky zo Zázrivej predávali turistom údené minioštiepky a už aj šliapeme smer Veľký Rozsutec. Turistov je stále viac a viac, ale ešte sa o seba nepotkýname. Ani sa nenazdáme a sme hore. Výhľad je parádny, na oblohe le sem-tam malý mráčik. Okrem múch a iného hmyzu nás obletuje aj jeden zatúlaný vrabček. Je tu asi stály hosť, lebo presne vie, že keď turista chodí rukami k ústam, tak určite je a tratí omrbňvinky. Takže sa mu znesie k nohám a zobká a zobká....a vôbec sa nebojí.

Po návrate na Medzirozsutce si opäť posedíme a dumeme, ako asi máme stihnúť ten brutálny výstup za 20 minút, to je predsa ďaleko... predstavte si, nie je. Aj pri čakaní v šóre na  lanami zabezpečený výstup skalnou rímsou sme hore ani nie za 20 minút. Nezdá sa, ale výhľad je tuším minimálne taký parádny ako z Veľkého. A ten zostup....strmina ako sa patrí zabezpečená oceľovými lanami. Váčšina zostupujúcich sa nestíhala obzerať, ale výhľad tam bol parádny. Trošku pridlhý bol potom zostup cez osadu Podrozsutce po dlhých lkach, ale nakoniec sme dolu. V aute je miest 5 a my sme šiesti. Našťastie prichádza vláčik Terchováčik a Jerguš sa ani nestíha brániť a už ako dieťa za 1 euro slovenské odchádza aj s odborným výkladom smer naše ubytovanie. 

Nedeľa je už len taká "odpočinková!. Dávame si len 6 km dlhú "prechádzku"  do Tiesňav, na Malé nocľahy a cez Obšívanku nadol. Na Terchovú v júli je tumopäť dosť málo ľudí. Ideme ako po schodoch cez skalné mesto, vlastne ono sú tu novovybudované schody. Najdominantnejšou je skala Ťava, ktorá fakt vyzerá ako ťava zo všetkých strán. Na Malých nocľahoch Peťa s Koprom na internete zisťujú, že tých 500 výškových metrov je viac schodov ako na Empire State building. Čo sme nastúpali, opekne cez Obšívanku a ďalšie skalné mestá klesáme. Ani sa nenazdáme, sme opäť v Terchovej. Rýchly obed podľa hesla "dojedáme zvyšky" a už aj nasadáme do áut. Obloha sa zaťahuje a v diaľke dudre hrom. 

Posadka Fordu ešte stáha jedno rýchle okúpanie v spodnom prádle v Šptove. Chvíľu na to sa spúšťa lejak a vytrvae prší až po Prešov.

Vďaka vy tam hore, že ste to tak zariadili a dopriali nám krásny víkend v ešte krajšej Fatre.