kategórie:
Názov: Makovicine augustové výlety (úlety)
Dňa: 05.08.2017 - 01.09.2017
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1320816.JPG P1320825.JPG P1320843.JPG P1320837.JPG P1320861.JPG P1320865.JPG
P1320888.JPG P1320890.JPG P1330009.JPG P1330049.JPG P1330103.JPG P1330116.JPG
P1330120.JPG P1330257.JPG P1330303.JPG P1330299.JPG P1330362.JPG P1330386.JPG

Popis akcie: 


5.8. -
treba otestovať vodičky naokolo Košíc na kúpanie. Vyrážam skoro ráno-hneď po daždi pekne po cykloznačke cez Findorákovú a lesom do Košickej Belej. Pri moste skontrolujem stav prác na oprave - len na diaľku samozrejme a zbehnem k vode. Hladina je veľmi nízko, ale nejako sa tam hádam dostanem. Naokolo nikto, tak si urobíme nudapáž. Voda je teplá ako odstáte pivo (to vraj býva teplé) a keď vyplávam z pobrežného tieňa na slnko, zisťujem, že má farbu špenátovej polievky. Voda úplne kvitne. Rýchlo z nej von, kým  nechytím nejakú alergiu. Ale aspoň trošku osviežila.

Pokračujem popod Šivec, al voda je rovnako zelená v celej priehrade. Jedinou nádejov je pre mňa ešte vyrovnávačka. A skutočne pohľad z mosta pod priehradným murom ukazuje, že voda má tú správnu farbu, už len nájsť dobré miesto na kúpanie. nedarí sa, už už to vyzerá, že kúpanie nebude, ale odrazu, skoro pod viaduktom odbočka doprava a zákaz vjazdu. Vždy ma to lákalo pozrieť, čo tam vlastne je. Tak teda odbočím. Za zákrutou je zábrana z reťaze. Preložím bike a ešte kúsok pokračujem - cesta vedie k súkromným chatám. Vraciam sa k reťazi. Je tam krásme miestočko - prístup k vode, kameň na posedenie. Nuda pláž 2 je jedinečná. Skočím do vody - bŕrr, na vrchu teplá, ale dolu výrazne ľadová. Užívam si chlad a čistú vodičku. Plávam až skoro nadruhú stranu, ale sú tam kačičky, tak ich nevyrušujem. Takže kúpanie sa dnec vyplatilo. Čaká ma ešte doraziť domov, tak sa poberám )dalej - nie po asfalte, ale od Lodiny po paralelnej lesnej ceste. Stretávam ultrabežcov, niektoré pobehujú úplne chaoticky, akoby im nefungoval mozog - niet divu v tej horúčave.


6.8. -
test kúpania na Bukovci. Má byž opäť horúco, tak vyrážam skoro. Idem lesnou cestou až do Bašky - strmá, ale dá sa. Pred 8-mou som na FKK Bukovec. Krásna pláž - izolovaná, aby nudisti nikoho nepohoršovali, upravená. Sme tu len traja, neskôr prichádza ďaľší nudista na biku a ďalší priplával po vode s plavkami okolo krku. Vykúpem sa zo trikrát a zotrvám v priateľskom rozhovore s manželským párom z Bystrice. Sú to aktívni nudisti, ktorí vyhľadávajú nudapláže na celom Slovensku. Po 9-tej odchádzam. Nechce sa mi ešte domov, tak idem okľukou cez hornú nádrž, N.Klatov až na Klatovianku. Dávam kofollku a zisťujem, že aj tu je kontrola ultrabehu. Prešli už skoro všetci, len na 2-3 sa čaká. Trochu pokecáme s organizátormi a idem ďalej. Nejakou nepochopiteľnou cykloznačkou sa dostanem krkolomnou cestou až na Pštrosov fľak a potom už ako po masle cez Račí oňpotok domov. Stíhame obecňd presne o 12-tej.

11.-20.8. - Dlho očakávané Bulkarsko - cyklo-pešo zájaz do Vitoše, Rily a Pirinu. Každodenné bikovanie je skôr technické po šotoline, piesku, skalnatom teréne.  Okrem toho chodíme aj pešo - na Musalu -2926 m, teda mám nový výškový rekord, na Rilské jazerá - vidíme karavánu minikoníkov, ktorá nahrádza našich horsdkých nosičov. Tu sme zažili aj jazdu na Offroadoch - terénnych autách, ktoré nás po rozbitej ceste vyviezli namiesto nepremávajúcej lanovky. Zažili sme cirkevný sviatok v najslávnejšom kláštore Bulharska - Rilskom monastire. Stobské pieskovcové pyramídy, ale aj Melnické pyramídy a v pieskovcovej skale vysekaný, nevystužený tunel a 300 rokov starý drevený maľovaný Rožnenskij monastir.

V predposledný deň som si povedala, že dosť bolo programu cestovky a urobila som si vlastný - zo strediska Bansko na taxík vyviezol k chate pod Vichrenom. Podľa značky 3-hodinový výstup zvládam za 2:20. Turistika v topmto mramorovom pohorí je zvláštna. Vo výške 2902 m vidí človek škrapové útvary ako u nás na planinách.  Zdiaľky kopec vyzerá ako kopa sutiny, ale keď tam človek ide, zistí, že ostrohranné kamene sú skutočne sutina, ale tie oblé sú pevnou skalou a na ne človek môže pohodlne bez strachu stúpať.  Pirin je pohorie, kam by som sa asi chcela vrátiť a dať si hrebeň pešo.

29.8. -  Jedna z posledných dolín v Tatrách, ktorá mi chýbala - Bielovodská - kto v nej nebol, ten nepozná Tatry. Je dlhá, dlhá, dlhá, ale krrááásna. Vstávam o 3-tej, vlakom o 4:08 do Popradu, autobusom o 5:40 do Lysej Poľany. O 7:00, keď vyrážam, sú v Tatrách asi 4 stupne - to pomáha nasadeniu správnej rýchlosti pohybu a tak ani nezbadám, ako zdolám ca 9 km po lesnej ceste popri Bielej Vode. Do doliny nás vošlo z autobusu 7, všetci mi ušli, ale postupne dobieham poľských turistov, ktorí vyrážali ešte pred nami. Zopár krátkych odpočinkov pri vyhliadke na Hviezdoslavov vodopád, na plesá. Po temer 5 hodinách stúania som konečne pod Poľským hrebeňom. Poliakov vyprevádzam doprava na improbizované drevené schody a ja odbočujem doľava na Priemňlom. Posilnenie rovnováhy silnou kávou donesenou z domu sa vyplatilo, Lezecký úsek si užívam ako teren-koza a ani neviem ako prekračujem ľavou nohou hrebeň Tatier a ocitám sa - ako v nebi - výhľad do doliny na Zbojníčku je majestátny, ale nebesky pôsobia najmä chumáčiky oblakov a hmly, ktoré sú polopriesvitné a zakrývajú okolité štíty. Doslova čakám, kedy mi z nejakého plávajúceho obláčika zakýva nejaký anjelik. Zostup je už hračka, nové Salomony držia na skale neuveriteľne. Na chate si dávam len čaj, polievka mi akosi nevonia - cenový paraddox - bylinkový čaj z várnice - ešte k tomu len vlažný, stojí 2E a kapiňustnica s klbásou a chlebom 4€ - tak si len poviem, že som podporila rozvoj cestovného ruchu. Frekvencia ľudá na chodníku hustne, od Rainerky už ideme ako v piatok o 5-tej na Hlavnej.....som šťastná, že som to dala - dokonca o hodinku skôr, ako hovorila značka....