kategórie:
Názov: Magnezitárska 60-ka
Dňa: 04.05.2013
Účastníci: Makovica, Kika, Lacko, Peťa, Kopro
Hostia:

P1270334.JPGvystupujeme v Gelnici P1270335.JPGa o chvíľku už aj odchádzame P1270342.JPGprvé krátke občerstvenie, pekne stereo P1270352.JPGpohľad do Kikinho batoha-že prečo potom tak vládze P1270356.JPGneskoré raňajky P1270364.JPGhore Perlovkou
P1270372.JPGz týchto buzogáňov bude čoskoro žlté záružlie P1270379.JPGprvé fľaky snehu P1270382.JPGa potom aj kopy snehu P1270386.JPGkonečne na Erike... P1270392.JPG... a na Kojšovke P1270402.JPGčajovňa Katka
P1270408.JPGupratujeme - predtým P1270409.JPG...potom... P1270414.JPGmesačná krajina kúsok od Kojšovky P1270417.JPGblatoraj P1270423.JPGLacko upratuje ako divý P1270425.JPGa ďalší kmeň je odprataný
P1270427.JPGtoto vyzerá hrozivo - ale našťastie z toho mráčka nezapršalo P1270430.JPGKika vybehla na Tisícku akoby nič P1270431.JPGa my ostatní pomaličky za ňou P1270451.JPGvšetci spolu na Lajoške P1270457.JPGa na Bankove v cieli

Popis akcie: 

Kopro klasicky 60 na pešo, Peťa s kolegom komplet  z Krompách a Makovica s Lackom a Kikou pohodová klasika Perlovou dolinou - tak toto sme dali.

Ráno je všelijako, ujo Aladin predpovedal na Kojšovku medzi 10.00-14.00 aj dažďové kvapky, ale veď predsa nie sme z cukru, čo sa nám môže stať. V Gelnici je čertsvo, hmla visí tesne nad strechami panelákov, ale zdá sa, že nad hmlou je slnko. Prihlasujeme sa, nafasujeme sabináčikov na dobré ráno a už aj vyrážame. Vydržíme chvíľku zimy pri zjazde do ústia Perlovky a potom už sa pomaly zahrievame na pracovnú teplotu a postupne zvliekame (najmä Makovica) jednotlivé vrstvy odevu. Ideme do pohody, veď máme času dosť a naokolo je tak krásne. Ako stúpame, približuje sa k nám aj hmla. Na Izbici už naostro vchádzame do oparu. Makovica si preto spletie lúčku, na ktorej sme si chceli odpočinúť v posede a dať si raňajky. Tak zastavujeme len tak pri veľkom, relatívne suchom kmeni stromu a plienime obsah batohov. Kika sa nezdá, ale tam je ozaj čo plieniť.....O chvíľu pokračujeme ďalej a zrazu prechádzame okolo lúčky so smerovníkom a posedením - tak tu sme to teda mali odpočívať....

Keď sa od nás odpojí žltá značka, stúpanie sa zväčšuje. Otvárajú sa prvé výhľady pomedzi chuchvalce trhajúcej sa hmly a aj prvé fľaky snehu - dokedy ešte, veď už je 4. máj? To ale ešte nevieme, čo nás čaká...postupne sa z fliačikov stávajú fľaky, potom kopy a potom kopiská snehu, ktoré blokujú celú cestu, miestami sa z nás stávajú snehotlačiči, teda netrúfame si ťahať na biku hore kopcom po tej zákernej bielej topiacej sa a podšmykujúcej mase a radšej tlačíme a tečie nám do topánok. Ešte chvíľa a sme na Erike. Chata zvonka vyzerá pekne,ale je tu smutné ticho, len jedna malá slečna na kolobežke sa sťažuje, že včerajší vietor zničil altánok - ozaj, poskladal sa ako domček z karát. Ale hneď odvážne vyhlasuje, že "my postavíme nový, nebojte sa"! Neďaleko stojaci pán správca sa len zaľúbene usmieva. Miluje svoju vnučku a ona ten výrok určite prevzala od neho, takže my milujeme jeho. 

Pri odbočke na Kojšu sa Makovica odpája - už z princípu musí vyjsť hore. Stal sa zázrak, na Kojši nefúka!!! Asi preto je tu taká hmla, že nevidieť ani na meteostanicu. Niet kam pozerať, niet čo obdivovať, takže len vrcholové foto a rýchly návrat. V čajovni je prvá kontrola, organizátori nás ponúkajú čajom a sladkými drobnosťami, nechýbajú ani racionálne potraviny. Posedíme chvíľku, dobiehajú nás hordy cyklistov 60-károv, sú to ale takí nadupanci, ktorí letia hlava-nehlava, takže sa s nimi neporovnávame. Keďže Peťa ani Kopro nie sú ešte v dohľade (no čo, tento rok sme vyrážali o hodinu skôr...), pokračujeme ďalej, hádam nás Peťa dobehne na Lajoške.

Napriek počasiu v predchádzajúcich dňoch sme celkom čistí, aj naše biky sa ešte pekne kovovo lesknú...ale už nie dlho. Za Golgotou začína blatno-mlákovo-drevový terén. Prvý spadnutý strom, aj druhý, aj ten tretí prenášame, ale pri dvojici mladých smrekov krížom cez cestu Makovica zastane a spýta sa, či by sme ich neskúsili odložiť. Lacko zamumle, vraj načo, veď biky preložíme. Po odpovedi, že jasné, že preložime, ale keby sme preložili stromy, tak nemusíme prekladať ani my, ani tí za nami, opiera bike a "vyhŕňa si rukávy". Skúsili sme a bez väčšej námahy sa nám to podarilo. Takže sme sa z bikerov stali prekladačmi. Lacko sa do toho tak vehementne pustil, že sám zvláda aj väčšie kúsky, len občas musia dievčatá troška pomôcť. Darmo, prospešná práca hreje na srdci a dodáva silu. Strmák zo Zlatoidských lúk na Tisícku zvláda jedine Kika v sedle až na samý vrch. Kde sa to len berie v tej krehkej dievčine!! My ostatní dvaja pol kopca statočne vytlačíme, no a čo.... hlavne, že sa nám to páči. Na Lajoške je kopec známych, dokonca aj Kikin pán profesor matematiky ako osamelý cyklojazdec, ktorý ešte nikdy nešiel bikom vlakom.... 

O chvíľu je tu Peťa s kolegom, takže dáme aspoň jednu spoločnú fotku. Peťa nás presvedčila, že na Jahodnú to bude lepšie po cyklotrase, že je to rýchlejšie ako červená. Dáme sa nahovoriť...a nemali sme to robiť. Kto nebol zablatený, už je...nielen po uši, ale aj poza oči, popod priblu. Na Jahodnej sa ani nezastavujeme a pokračujeme po červenej na Bankov. Tu je už suchšie, tak pekne obsycháme a sme nádherne bledookrovo pehatí.... v cielu na Bankove kogňfolka a hodinové posedenie. Keďže Kopro je ešte "len" na Jahodnej, nekolegiálne ho nečakáme a zrúbeme to po zelenom bikerteste.

Vďaka, Aladin za to, že si sa dnes mýlil a že na nás nezapršalo. Bol to krásny jarno-snehovo-blatný deň plný pohody.