kategórie:
Názov: Magnezitárska 60
Dňa: 02.05.2015
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa
Hostia:

P1110213.JPGmrholí už na štarte P1110216.JPGnakoniec sa s Koprom stretávame ešte v Gelnici P1110225.JPGmájový sneh na konci Perlovky P1110226.JPGno vyzerá to ako 7 statočných P1110230.JPGnajhoršie, čo v daždi môže byť - defekt P1110232.JPGa takto vyzeráme jednotlivo
P1110236.JPGa takto všetci spoplu P1110240.JPGa naše batohy P1110242.JPGpohľad na Košice cestou domov z Bankova - je po daždí-definitívne

Popis akcie: 

M60, to je naša klasika a Perlovka je klasika a druhú. Kopro sa zasa raz rozhodol pre sebatýranie a vydal sa na pešo z Krompách.

Keď vystupujeme z vlaku v Gelnici, začíma jemne mrholiť. Čakáme na Kopra, ale tento rok akosi mešká, nevieme sa ho dočkať. Vyrážame a v tesnom závese za nami partia samých chlapov. Vraj len aby ste nám dievčaňtá neušli hore dolinou, to by bola hanba. Cestou do Perlovky nás predbehli, ale na začiatku doliny sme ich chytili a držíme s nimi krak. Začína kvalitne pršaž. Makovica nahadzuje pršiplášť a Peťa je čím ďalej tým nerv=oznejšia. Má strach, že prechladne a to ju láme. Po polhodinke drkoce zubami a rozhodne sa zabaliť to,. Otáča sa a švihá do margecian na vlak, zdravie máme len jedno. Makovica si šliape v pršiplášti pomaly ale isto nahor. V hornej časti je ešte sneh, ajprv len fliačiky, ale potom je pol chodníka pod snehom. Na Eriku, ktorá je v hmle s teplotou asi 6 stupňov dorazí Makovica v prvom behu, teda spolu s jedným chlapským účastníkom. Pečiatky a pohostenie nám ponúkajú Eči s Marikou. Kapustnica je žeravá a nie a nie v plastovej vňmiske vychladnúť. Kým ale prišli ostatní, úspešne sme ju zvládli a potom už len kontrolujeme stav vysušenia mokrého šatstva. Sadáme na biky a dážď nedážď pokračujeme ďalej. Za rúbaniskom sa Makovici podaril poriadny kufor - namiesto krížom cez rúbaň sme šli hore a vydali sme sa smerom na Okrúhlu. Chlapi sa chcú vrátiť, ale Makovica hovorí, že sa zo zásady nevracia. GPS hovorí, že pár metrov pod nami uňzačína lesná cesta, tak pretlačí pár metrov rúbaniskom a naozaj, cesta je tam. Chlapi nedôverčivo žakajú na chodníku a až keď z okraja lesa pod rúbaniskom kričí, že je na širokej ceste, vydávajú sa za ňou. K chodníku sa pripájame tesne pred Idčianskym sedlom. Odtiaľ to už ide hladko v tom blatku a jemnom mrholené a hmle. Na Lajošku prichádzame akurát pár minút pred koncom tretej tretiny hokeja na majstrovstvách sveta. Končí sa remízou, tak čakám na predĺženie, aj po tom je remíza a nasledujú samostatné nájazdy. Samozrejme chlapi sa neodlepia od obrazovky, až kým nepadne rozhodujúci gól, ktorým vyhrávame. Potom sa zdvihnú a do 2 minút sú vonku. Makovica si ešte musela odskočiť, tak ich len doháňa. Už neprší, ale lúka je taká mokrá, že to berieme totálnym šmykom, je úplne jedno, či po blatnej ceste alebo mokrej tráve. Volíme cestu po cyklotrqse nad Klatov. V živote Makovica tak neletela na biku dolu kopcom...ale keď všetci tak idú, čo sa dá robiť. Bol to asi najrýchlejší zjazd z Lajošky. V tomto počasí bolo aspoň jasné, že nikoho nestretneme. Adekvátne trase a počasiu aj všetci vyzeráme. Krátky odpožinok na Jahodej a už letíme ďalej pekne po červenej. Práve začína kvitnúť mesačnica a nádherne rozvoniava.

Keď prichádzame na Bankov, oblaky sa trhajú a začína svietiť slnko. Vyzeráme, akoby sme prišli z iného sveta, poniektorí si nás fotia ako atrakciu dňa. Prichádza aj Peťa a bude čakať na Kopra. Počasie ho zdržalo a tak prišiel toršku neskôr, ako iné roky.