kategórie:
Názov: Lunochod za vidna na Folkmársku skalu
Dňa: 16.02.2014
Účastníci: Makovica, Peťa, Ľubko
Hostia: my sme boli hostia u Košičana

P1330787.JPGúvodné slovo na Mikliparku P1330789.JPGGregorov prameň pri ceste P1330793.JPGprvá veľká vyhliadka smer severozápad P1330798.JPGPrvá hra v sedle pri pamätníku P1330801.JPGmy a rakety vysoko nad Kojšovom P1330803.JPGPeťa, pozor, aby si neletela za košíkom
P1330810.JPGĽubko vylieza z jaskyne P1330815.JPGrýchly zostup smer Bradan P1330818.JPGno nezahrajte si tu! košík letí tam... P1330823.JPGPeťa, chytaj! P1330834.JPGživé umelecké dielo P1330836.JPGa Ružín je ešte zamrznutý

Popis akcie: 

Netradičný odchod na túru o 11.30 autobusom na Miklipark. Celkom pekne sme ho zaplnili, po spočítaní prítomných pri Gregorovom prameni nás bolo 28. Počasie je príjemý, viditeľnosť nám obmedzujéňe všadeprítomný opar a vysoká oblačnosť. Je ale príjemne teplo a na dážď sa nechystá .- čo si teda môžeme viac želať )v tomto počasí!!!).

Pohodovým tempom vychádzame až na vyhliadku nad folkmárskym stúpaním - vidieť doďaleka, ale to, čo by sme my chceli, ostáva skryté - ani Vysoké Tatry, ani Kráľovka nás dnes veru nečakajú. Cesta nie je veľmi blatistá (čo nás príjemne prekvapuje v tomto počasí), tak sa pohodovým tempom dostávame do sedielka k pamätníku. Väčšina turistov si dáva neskorý obed (či skorý olovrant?). My vyťahujeme speedmintom (rakety trčiace z Makovicinho batohu už vzbudili celkom slušný záujem). Na lčke odpaľujeme, len to tak píska. Poniektorí zdiaľky pozorujú - keby chceli, aj by sme im to požičali - ale nikto sa neodvažuje. Pohodovým tempom pokračujeme ďalej smer skala a o 20 minút sme tam. Zľava nás zdraví Kojšovka a Tisícka, pod nami Kojšov, dovidieť ešte na Kloptaň a Sľubicu, ale to je asi najväčšia vzdialenosť. Zvyšok nám ostáva skrytý v hmle.

Vyvolávame ďalší šok, keď varíme vifonku a kávičku. Ešte spoločná fotka a včňšetci ostávajú. My si ešte urobíme pár fotiek s raketami na okraji skál - napadne nám parafráza Mázikovej reklamy na bločkovú lotériu - "aj tu si urobte fotku so speedmintonom....". Šviháme dolu kopcom, aby sme dobehli časový deficit, ale neodpustíme si ešte obhliadku starej štôlne.

V sedle preberá vedenie túry Ľubko. Vedie nás skratkou  cez krásne lúky a lesíky, až sa dostávame na žltú značku tesne nad chatami. Času je ešte dosť, tak robíme ďalšiu pauzičku, veď ten košík ponaháňať raketami na pozadí takej krásnej scenérie je úžasné. Do doliny schádzame na súmraku a do busu nastupujeme  v úplnej tme. Bol to opekný a akčný deň.