kategórie:
Názov: Lodinské a Hornádske lúky
Dňa: 24.04.2010
Účastníci: Makovica, Braňo, Mates, Lenka, Peťa, Žanni, Laco
Hostia:

P1060418.JPGzátišie - jazierko, značka a´Šivec P1060424.JPGvýhľad z Bystrej P1060440.JPGLodinské lúky P1060442.JPGkonečne spolu pri chate na Hornádskych lúkach P1060447.JPGviažeme uzly odušu P1060449.JPGno povedzte, neučili by ste sa tu radi?
P1060450.JPGPetin relax na lúke P1060478.JPGNapoleonov klobúk pred nami

Popis akcie: 

Ráno je neskutočné počasie - na nebi ani mráčka a dokonca aj teplo! Na stanici sme ale len traja. Teda traja pešo a dvaja s bikmi. Peťa sa vydala už vopred. Telefónom ju stíhame už v Kostoľanoch. Žanni a Laco sa vydávajú za ňou, vraj ich počká. A vlastne je tu ešte niekto - náš Ninja korytnak Braňo - vraj je na motorke (to sme si všimli, keďže má chrániče a integrálu v ruke. Vraj nás počká na Ružíne a prejde sa s nami. 

Z vlaku ho vidíme ako čaká na konci Malej Lodiny - ten si ale poriadne švihol.... Čakáme ho pri odbočke, aby trafil. Odkladá motorku pri chate, kde mu domáci sľúbia, že ju postrážia - ozaj, to už nie je tá cestná motorečka, ale čosi terénne - vraj len Čína, ale vyzerá dobre.....aj vrčí tak ozajstne. Ešte vyzlieka korytnačí pancier a už aj stúpame hore kopcom po modrej. Peknými lúkami a lesom vychádzame na sedlo pod Bystrou. Aha, auto...a za ním chata - poľovníci majú brigádu - upratujú...a medzi nimi je Cibulko, niekdajší tomák v Maratónu a pozdravuje všetkých ktorí si ho pamätajú.

Pri smerovníku chvíľu posedíme - odpočívame, desiatujeme a kocháme s výhľadom na Kojšovku, Folkmársku skalu a margecanský lom. Tatry ani Kráľovu hoľu nevidieť - je opar.

Pokračujeme po žltej - je stará, farby už miznú zo stromov, len sem-tam je natretá nová. Asi preto zrazu zisťujeme, že prudko klesáme a značka nikde. Dumáme, že sa vrátime, ale akosi sa nám nechce hore tým kopcom. Tak teda len klesáme a klesáme mysliac, že sme niekde nad Lodinou. Prichádzame k potoku a zdá sa, že vieme, kde sme. Braňo sa lúči, že už zbehne dolu a vráti sa k motorke. My stúpame hore potokom, aby sme sa dostali na žltú na Lodinských lúkach. Braňo ale o chvíľu volá, že už dorazil - na asfaltku v Sopotnici. Tak teda táááááááky kufor sa nám už dávno nepodaril!!!! Makovica ho naviguje, keďže on je bez mapy, aby vybehol na Prvý mlyn a ďalej po modrej na lúky a pekne nadol do Lodiny. My stúpame späť okolo potoka a už tušíme, kam dôjdeme. Fasujeme od Makovice buzoly, aby sme sledovali smer a naučili sa merať podľa buzoly. Tak teda meriame a prichádzame na meter presne k smerovníku na Bystrej. Šaňko prekonali sme Tvoj rekord Klauzy-Klauzy za 40 minút! My sme urobili Bystrá - Bystrá za hodinu.

Telefonuje nám Peťa, vraj už sú skoro na lúkach. O chvíľu prichádza k nim aj Braňo. My už troelime po skutočnej žltej - je tu nádherne, prekrásne výhľady, úžasná vôňa prebúdzajúcej sa prírody, všetko pučí a kvitne. Prichádzame na začiatok lúk - Makovica mala pravdu -ako na najkrajšom golfovom ihrisku, len trošku prišikmé - veď je to na kopcoch.

Konečne sa stretávame. Máme ešte necelé 2 hodinky času. Makovica vyťahguje ďalšie buzoky, laná, značky a KPČ - študujeme, učíme sa ovládať buzolu a viazať uzly - nádherná scenéria na učenie. Po tretej vyrážame smerom nadol do Lodiny. Cyklisti okolo nás len tak prefrčali a už ich nebolo. My si kráčame pohodlne pomedzi chaty a pozeráme, ako to všetko okolo kvitne. Po ceste dolu dedinou objavueme budovu starej železničnej stanice, keď ešte trať viedla dolinou a nie po viadukte nad priehradou. Ako to, že sme si ju doteraz nikdy nevšimli? Prichádzame na stanicu a zisťujeme, že Makovica si predsa len pamätala dobre - vlak ide až o 16.50. Tak si sedíme na lavičke, meditujeme o všeličom a pomaly driemkáme. Našťastie prichádza vlak.

Tabuľa pred košickou stanicou ukazuje 27 stupňov - to je síce nezmysel, ale nad 20 to určite bude. To je akoby už prichádzalo leto.  

A ešte pohľad na akciu z pera nášho najnovšieho člena - Lacka:

Ja s mamkou sme ráno došli na stanicu, a divili sme sa kde je
Peťa. Po jej krátkom telefonáte s Makovicou sme zistili že už je v
Kostoľanoch. Tak sme sa rozlúčili s Makovicou, a vydali sme sa za
ňou. Zo stanice sme šli cez mesto až na Súdky, z ktorých sme šli
okolo Hornádu, chatiek, železničného mostu a poľa do Kostolian.
Keď sme sa konečne stretli s Peťou, ( pre moje mylné informácie sme
sa akosi minuli ) a po krátkom privítaní sme sa vydali cez
Družstevnú ( časť Malá Vieska ) smerom do Kysaku. Cesta bola
príjemná, na chrbát nám svietilo slniečko, takže sa išlo celkom
dobre. Po zdolaní kopca sme sa pekným zjazdom spustili až k mostu cez
ktorý sa ide do Kysaku, ale odbočili sme zle, a tak sme sa po krátkom
rozhovore otočili naspäť a hor sa do Kysaku. Z Kysaku sme išli po
ceste, a potom sme odbočili na lesnú cestu, po červenej značke,
ktorá viedla na Sopotnicu. Po takej hodinke šliapania sme sa
zastavili, aby sme sa najedli. Potom nás čakalo nemilé a
neočakávané tlačenie bicyklov do strmého kopca . Bicykle sme
vytlačili na lesnú cestu, z ktorej sme sa spustili na Hornádske
lúky, kde sme počkali Braňa. Medzitým sa Peťa snažila nájsť
studničku, ktorú bohužiaľ nenašla. Braňo sa s nami rozlúčil, a
odišiel. Potom sme sa stretli s Matesom, Lenkou a Makovicou, ktorá
vytiahla buzoly a laná a učí nás viazať uzly. O tretej sme ešte
vybehli na Lodinské lúky a potom sme sa spustili nádherne dlhým
strmým kopcom až do Malej Lodiny.  Keď sme prišli do Veľkej Lodiny
rozhodli sme sa tam ostať na kofolu. Potom sme pokračovali cestou do
Kysaku a v Kostoľanoch sme sa rozhodli že pôjdeme naspäť do Košíc
po asfaltke.


Ďalšie fotky:
P1070230.JPGA sme za rampou, pred nami Sopotnica P1070235.JPGDnešné trápenie sa P1070241.JPGTam už vidno cestu P1070249.JPGPrvosienky, lúky nimi boli posiate P1070258.JPGStretnutie so zblúdilcom Braňom P1070268.JPGTrio stratených sa blíži
P1070275.JPGA už si hovieme a vyjedáme zásoby P1070276.JPGMy kočky P1070277.JPGTento drobček upútal Lenkin foťák P1070285.JPGLodinské lúky P1070293.JPGZjazd bol úžasný