Názov: | Liptovský Ján |
Dňa: | 20.05.2016 - 22.05.2016 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Laco, Janni, Duško, Žanka, Sara, Milan, Evka, Jerguš, Braňo, Majka, Lenka, Peťko |
Hostia: |
Bolo to úžasné, bolo to krásne. Všetko vyšlo - ubytovanie, počasie, nálada. Bolo aj malé zranenie - Evka si pri bunkri vytkla členok, ale Milanko ako vzorný manžel sa o ňu perfektne postaral (ako zišli dolu tým strmákom zo Stanišovského sedla, to je obdivuhodné).
Piatok: Len obmedzená posádka - Kopro, Peťa, Laco, Makovica, Žanka, Sarah.
Odchádzme pohodovo o deviatej a tesne po 11-tej sa stretávame za Demänovou a spoločne vychádzame do doliny. Odstavíme na Bielej púti a hneď sa vydávame na vychádzku okolo Vrbického plesa. Kŕmime kačičky, i keĎ kúsok tvarohovníka bol pôvodne určený pre ryby. Žanka sa nezdá, ale hneď oznamuje, že to je ostriež. Po kolečku okolo plesa plynule pokračujeme k vyhliadkovej vež. Sarah trochu protestuje, ale nakoniec vylezie hore, prejde cestu k Švermovmu pomníku a zastaví sa až na Symbolickom cintoríne. Po lrátkej pauze, počas ktorej nám Sarinka navarí kvetinkovú polievočku, sa delíme. Žanka so Sarou idú späť a my ostatní pokračujeme klesaním až k ľadovej jaskyni. Tu je ďalšie delenie - Kopro a Peťa idú nostalgicky spomínať na svoju prvú dovolenku a Makovica s Lacom sa vracajú po modrej späť k plesu a na parkovisko. Ešte krátky nákup v Tescu v Mikuláši a už aj vchádzame do Liptovského Jána. Domček je krásny, dvor je krásny, všetko je krásne a páči sa aj všetkým ostatnýjm, ktorí postupne prichádzajú. Ešte večerná prechádzka ku "Kadi" - prírodnému prameňu vlažnej vody a tešíme sa na zajtra.
Sobota: Stanišovská jaskyňa, Ohnište, Slemä
Prvá partia vyráža na veľkú túru o 7.30. Druhá skupina --Milanko a Evka idú k jaskyni a odtiaľ na Slemä k lietadlu. Aj sme si mysleli, že ich tu dobehneme, ale boli rýchlejší. Cestou späť si Evka vytkla členok. Je obdivuhodné, ako sa im podarilo zísť ten strašný strmák, skrátka, sú dobrý tím. Tretia skupina - dievčatá Žanka, Sarka, Majka a Lenka vyšli dolinou od jaskyne až k chate, potom ešte boli v jaskyni a nakoniec sa venovali poznávaniu Jána. Chlapci Braňo a Peťko si odskočili na pretenky tereňákov.
Veľká partia parkuje pod jaskyňou, a hneď vyrážame hore dolinou. Krátka zastávka pri vyvieračke Hlbokô a pokračujeme ďalej. Vychádzme z doliny na lúky a už aj vidíme náš cieľ. Na ľavej srane sa vypína masív Ohnišťa aj s oknom. Vylezieme do Svidovského sedla, dáme pauzu na trávičke s krásnym výhľadom na Veľký bok a poberáme sa ďalej po ceste - značka ale hneď odbočuje doľava a už len lezieme a lezieme a lezieme...až dolezieme pomedzi prvosienky, soldanelky, horce a sedmokrásky na vrchol Ohnišťa. Je tam asi 50 turisticky rozplynutých Maďarov, ktorí vzápätí cupitajú po zakázanom chodníku k Oknu. O chvíľu ich vidíme, ako idú popod skalu a vzápätí sa aj vracajú- zrejme nedali lezecký skalný úsek. Pokračujeme zostupom pod Ohnište a ďalej krásnymi lúkami s výhľadmi na náš ďalší cieľ Slemä. Situácia sa presne opakuje - ôezieme a lezieme a lezieme a opäť sme doliezli - tentoraz k lietadlu, teda jeho troskám, ktoré tu ležia od r. 1944. Užívame si krásny výhľadna všetky okolité Tatry, chvíľku oddychujeme a poberáme sa dolu. Lezieme teraz opačným smerom, je teplo, varia sa nám nohy a značka nie a nie dôjsť do cieľa. Konečne zelenú meníme na žltú, poobdivujeme domčeky na Stanišovskom sedle a tešíme sa, že len kúsok - ale zato poriadny - klesanie je také strmí, že sa tu neudrží ani trs trávy. V hostom lese je na zeli len ihličie a šmykľavý prach. Našťastie bezpečne vychádzame na cestu a cupitáme ďalej s prestávkami pri malej vreteničke - malá je, le zlostná ako stará baba. O chvíľu Duško ukazuje na zem, vrj zdochnutý had...on nie je had, je to slepúäch, nie je jeden, sú dva a nevnímajú svet , lebo sa práve množia. A tak si Makovica pohodlne fotí zavrkočované, aj rozvrkočované hady. Jaskyňa a auto je už len na pár krokov.
Po dobrej večeri hráme hru Kde leží Kocúrkovo - resp. Makovica dostáva zákaz hrania a komentovania, musí sa len prizerať a rozdávať žetóny. Pred polnocou už spinkáme spánkom spracňvodlivých.
Nedeľa: Poludnica a wellness
O 8-mej vyrážame od hotela Ďumbier hneď zostra hore zjazdovkou, za zjazdovkou to nie je o nič miernejšie, len nám to spestruje prekrásny výhľad na Liptovskú kotlinu. Okolo jaskynky vycháídzame na prvý vrchol Poludnice - krásna lúčka a ešte krajší výhľad na Maru, Západne Tatry a Choč nás ukladajú do polohy sedmo a šrotujeme desiatu. Zvlneným hrebeňom sa presúvame na druhý vrchol Poludnice - a tu nám výhľad vyráža dych - celý hrebeň Nízkych Tatier ako na dlani. Fotíme sa vo všetkých možných i nemožných pózach a nechce sa nám ani ísť ďalej. Nakoviec odchádzame a klesáme a klesáme a opreliezame popadané stromy, obliezame skalky, prechádzame oknom aj malými jaskynkami. Tesne nad sedlom Kúpeľ sa vraciame k pôvodnej farbe značky a po zelenej sa vraciame späť na zjazdovku. Zbiehame nadol a expresne sa presúvame k wellnesu v hoteli Alexandra - máme ho totiž grátis za to, že sme sa ubytovali v úžasnom Dome pod Horou.
Bol to nádherný víkend.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5110x