Názov: | Kúpanie na Izre II + skalky |
Dňa: | 02.08.2014 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa |
Hostia: | Zlatko |
Teraz sme sa vybrali na Izru pešo. Makovica čosi mapuje, tak vyrážame z Kalše. Kopro musel, chudák, pretrpieť cestu autobusom, ale zvládol to bez ujmy. Hneď pri zastávke je turistický smerovník a žltá nás posiela do kopca po asfaltke. Onedlho však odbočujeme do lesa a z nášho pohodlného cupitania po asfalte sa stáva orientačný hop-skok cez blatko, ktorý ppokračuje po celý deň.
I keď dávame pozor, povyvracané stromy, občasné polomy, ktoré treba obchádzať a náhle odbočky značky z cesty spôsobili, že presne tam, ako vždy, spme opäť zbehli zo značky. Našťastie sa hneď na lúke dá odbočiť a napojiť sa opäť na značku. Podarilo sa nám dokonca nájsť aj pár dubíšikov a bedli. Na najvyššom bode tejto časti trasy križujeme cestu a potom už len klesáme okrajom lesa, zas sa hráme so značkou na skrývačkua konečne sme na Izre. Po povinnej Vinee sa presúvame k vode. Peťa naháňa s foťákov vážky, chlapci rozdumujú, či sa im chce vyzliekať d plaviek a Makovica sa už kúpe. Nakoniec okúsime vodu všetci okrem Peti. Ona je taká zaujatá fotoobjektmi, že má stále plné ruky práce.
Makovica je dnes ako Mates, všetko má vypočítané na sekuncu a pred 12-tou velí, že nám treba odísť. Nakoniec meškáme s odchodom polhodinu a ako uvidíme neskôť, presne tá polhodinka nám chýbala.
Pokračujeme po červenej, ktorí je pre nás v tejto oblasti ešte neznáma. Makovica nám hrdo ukazuje močiar, ktorý sa volá Malá Izra a už aj stpúňúpame blatistým chodníkom cez pováľané stromy a chate Kopásna s majestátnym výhľadom na celú východoslovenskú nížinu s hradbou Vihorlatu a panelákmi Trebišova.
Cesta je dosť nekonečná, kým prichádzame na chatu Malý Milič, tentoraz bez osadenstva. Na jednom mieste značky Makovica zavelí, vraj tu ideme do lesa pozrieť Kresanú skalu. Akosi sa nám nechce v tom teple a po monotónnej chôdzi. Ani krásna päťuholníková odlučnosť nás nenadchýňa. Vraciame sa na cestu a pokračujeme na Malú Márovku, Veľkú Márovku a bez zstávky okoloí odbičky ku chate Karolka pohodlneklesáme po modrej. Zdá sa, že ten vlak o 16.35 v Myšli stihneme. To sa ale len zdalo - keď prichádza skratka, ktorú by sme mali použiť na rýchly zostup, vidíme, čo sme vidieť nechceli - polomy, popadané stromy, neprerezaná cesta. Obchádzame, preliezame, podliezame. Schádzame opäť na cestu a pri pohľade nadol radšej ookračujeme naokolo s cyklotresou. Už sa nám netreba pohánľať, vláčik už ufujazdil. Máme teda moooore času, ktoré trávime v krčme pri kofole, chrumkách a lupienkoch a na stanici fotením zapadajúceho slnka. Do Košíc prichádzame po 8-mej a už sa stmieva.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5979x