Názov: | Kúpanie na Izre |
Dňa: | 19.07.2014 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, )Lbko, Peťa, |
Hostia: |
Že má byť veeeľmi teplo, sa potvrdilo do bodky. Už o 8-mej ráno sa pri Auparku Zuzka opýtala - a to nemáme žiadne bližšie miesto na kúpanie? V trojici sme presne načas vyrazili po tradičnej Miličskej trase - Južná trieda, Valaliky, Čaňa, Ždaňa, Skároš - potiaľto to už poznáme ako vlastnú dlaň. Cestou zo Ždane a hlavne hore Skárošom nám už slnko varí mozog, ale našťastie od pamätníka vchádzame do lesa.
Predbiehajú nás slovenské autá tiahnúce skratkou na kúpalisko v Sárospataku a maďarskí podnikatelia sa zaspatým Slovákom len smejú. My si užívame zjazd do Holloházy, nový cyklochodník a stúpaním za obcou Fuzerkomlos sa konečne dostávame na odbočku do Pusztafalu takmer bez premávky. Vylezieme hore do príjemnej dedinky a chytáme cyklotrasu na Izru. Už sa tešíme na terén, ale fámy medzi bikermi sú pravdivé - na bývalej piesočnej enduro-ceste je najprv asfalt, potom tvrdý podklad a na vrchu štrk a keď vchádzame do lesa, čakáí nás široká novoupravená lesná cesta. Kdeže sú naše osvieťujúce mláky, hlboké koľaje a blatko. Pred 11-tou sme na Izre. Ochutnáme čapovanú vineu - fakt je lepšia ako kofola a presúvame sa na opačnú stranu jazera na pokojné miesto v polotieni. O hodinku prichádza autom Peťa a plní Makovicinu výzvu pre autíčkarov - v batohu vlečie 7-kilový melón!!! A k nemu aj denko a veľký nôž. Ta si užívame pekný deˇn - jeme, jeme, kúpeme sa, klebetíme rozkempení na pokojnom mieste. Okolo1-nej prichádza zaujímavé spoločenstvo - 3, či 4 rodiny, spolu asi s 10 driobcami a jedným úžasným psíkom - vraj krížencom yourkšíra a maltezáka - úžasné zvieratko k nám dobehlo na deku a vyvolalo, ako Ľubko povedal, u Peti a Zuzky záplavu materských citov.
Pred treťou sa vydávame na cestu späť. Peťa sa preteká s obsahom svojej nádže, lebo elektronika hlási,ž e prejde už len 14 km - nakoniec došla v pohode až na Jazero. My ostatní sa vyšplháme na vrchol stúpania lesnej cesty nad Veľkým drevom a potom si dokonale užívame 13 km dlhý zjazd. V Rákočňši prepračujeme povolenú rýchlosť a autá nás aj tak obiehajú v neprehľadnej zákrute cez plnú čiaru - pozdravujeme vás, páni arogantní. Ešte šliapanie proti vetru hore na myšliansky kopec - aj tu sme mali problém dodržať ppovolenú rýchlosť 70 km :-) a do Krásnej a už končíme v Amorke - koláče si dávame na dvakrát, lebo v Amorke len raz nestačí.....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6419x