kategórie:
Názov: Krížom rajom
Dňa: 10.05.2014
Účastníci: Makovica, Peťa, Jerguš, Kopro, Ľubko
Hostia:

P1350789-liskavka jelšová.JPGliskavka jelšová P1350800.JPGPeťa v akcii na Tomašáku P1350802.JPGJerguš, pozor, nevieš lietať P1350805.JPGT+T -Tomašák + Tatry P1350818.JPGmužíci v Tom. Belej P1350825.JPGnové rebríky
P1350866.JPGZávojový vodopád 1 P1350872.JPG2 P1350876.JPG3 P1350891.JPG4 P1350895.JPG5 P1350915.JPGžltohlav európsky
P1350921.JPGvaríme obed P1350934.JPGje tam voda? P1350942.JPGKráľovka na obzore P1350945.JPGGeravy P1350963.JPGpohľad na Biele vody 1 P1350978.JPG2
P1350995.JPGčakáme na vlak

Popis akcie: 

Počasie ako vymaľované, tak si to teda pekne užívame od samého rána. Z vlaku vystupujeme v Tomášovciach a bez veľkých okolkov ihneď vykračujeme smerom na kopec. Obdivujeme Tatry napravo, sviežu zeleň na lúke. Po ceste lezie krásny červený chrobáčik (liskavka jelšová). Peťa poznamenáva, že to je istotne lienka, čo schovala bodky, keď ide do osady, aby neprovokovala.

Výhľad z Tomašáka je prekrásny, ale príliš dlho sa nezdržiavame, čaká nás dlhá cesta.  Pri stolíku vyberačov daní príjemné prekvapenie - nikto tu nie je, asi ešte nezačala sezóna. Rýchlo zbiehame do Prielomu, odtiaľ do Tomášovskej Belej a ženieme sa hore dolinou. Len pár krátkych zastávok - staviame kamenných mužíkov, pózujeme na drevených vodorovných rebríkoch, fotíme kamene padajúce do vody, Ľubko rúčkuje popod most a už sme aj v ústí Sokolej.

Desiatujeme, Makovica pije svoj prídel kávy proti točeniu hlavy na rebríkoch a vyrážame. Spolu s nami ide aj partia asi 6 mladých ľudí a ešte nás dobiehajú nejakí sólisti. To je všetko, milujeme ľudoprázdny Slovenský raj. Závojový vodopád nám prichystal krásne divadlo, vody je dosť, tak akurát, nemusíme brodiť. Jerguš prechádza rebríkmi ako veverička. Ešte pár fotiek na hornom konci vodopádu a už aj sme hore. Čaká nás ešte niekoľko menších rebríkov, ale tie už sú protí Závojovému vodopádu ako nič.

Trochu sa strácame nad dolinou v spleti vyváľaných stromov a mladých kriakov, ale nakoniec prichádzame na značku. Berieme to skratkou obchádzajúcou Bykárku a na nádhernej lúke na kope dreva obedujeme - samozrejme vifonka nemôže chýbať a Kopro opeká aj klasické volské oká....

A ďalej nás už čaká len dlhé chodenie a chodenie, po červenej Glackej ceste až na Geravy. Cestou objavujeme výhľady cez stromy na zasnežené Tatry - tie Vysoké, aj Nízke.

Na Geravách nás víta zátišie s krásnymi koníkmi, kozičky a prasiatka a úžasná "vôňa" domova.  Posedíme si pri stole na slniečku a ostáva nám už len zbehnúť po zelenej vo Dediniek.Ešte pár výhľadov na Biele vody a už sme aj v Dedinkách. Bodku za krásnym dňom dáva kofolka v krčmičke na brehu jazera. Ešte ho musíme obísť a cez hrádzu sa dostávame na stanicu. Samozrejme je zatvorené, už aj tu to funguje len ako zastávka MHD v odľahlej štvrti mesta - niet sa ani kam schovať, keby pršalo - našťastie to nám dnes nehrozí.

Domov prichádzame ako z pravého veľkého výletu - potme.