kategórie:
Názov: Krížom cez Nízke Tatry
Dňa: 18.08.2012
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1210795.JPGkuk späť na Tatry P1210798.JPGpri kríži nad Štrbou P1210805.JPGcesta zo Šuňavy do doliny Č. Váhu P1210811.JPGnový cyklochodník P1210821.JPGosada Čierny Váh P1210824.JPG
P1210837.JPGhore dolinou P1210840.JPGv doline je veľa horární P1210855.JPGjazierko v Ráztokách P1210861.JPGmňam P1210863.JPGsedlo Priehyba - hrebeň Nízkych Tatier P1210865.JPGnový prístrešok
P1210877.JPGdôkaz, že som tu ozaj bola P1210880.JPGpohľad na Heľpu P1210888.JPGpekne upravená minerálka P1210891.JPGporiadne železitá P1210897.JPGpohľad späž - tam zhora somzletela P1210902.JPGkryté schody v Heľpe
P1210903.JPGhore hronom P1210950.JPGkráľovka nad nami P1210972.JPGahoj Lama P1210985.JPGhrdý majiteľ

Popis akcie: 

No, zasa raz sama - v nedeľu sa všetci asi tešia na rezne - Makovici stačí žemľa so syrom a šalátom. Na stanici sa stretávajú 4 bikeri, ktorí sa z videnia poznajú - idú troma rôznymi smermi, ale cestu trávia v družnej debate o tom, kde sa dobre bicykluje. Karči s kamošom vystupujú v Spišskej, menom neznámy cyklista pokračuje až do Ružomberka (chce za deň obehnúť Oravu a pol Liptova - to už hraničí s fanatizmom). Makovica vystupuje v Štrbe - stačí jej prejsť cez Priehybu do Heľpy.

V Štrbe je poriadne čerstvo, najmä pri rýchlosti okolo 27-30 km, preto oceňujem vetrovku a návleky, ktoré som si prezieravo vzala. Rýchlym presunom absolvujem trasu cez Štrbu a Šuňavu až do doliny Čierneho Váhu. Celkom som pri tom zjazde v tieni premrzla, tak sa vytešujem zo slniečka ktoré už nakúka do doliny. Šliapem pohodlne do pedálov a pasiem si oči na prekrásnej zeleni stromov. Zrazu ma upúta iná zeleň - nový zelený cyklochodník ma posiela strmo nadol do tieňa hlbokého lesa a hovorí, že tadiaľ prídem za 4 km do osady Čierny Váh. Viem, že na tejto ceste ma čaká ešte poriadne stúpanie a potom zjazd, ale je to aspoň po slnku. Neodbočujem teda, ale plahočím sa po serpentínach na slniečku. Keď zletím do osady Čierny Váh, v odpočívadle sediaci kolega-cyklista ma poučí, že zelený chodník vedie po trase bývalej železničky a je veľmi pekný. Okrem toho pribudol aj nový cyklochodník do Važca - nabudúce ich oba určite vyskúšam. Chcem sa poprechádzať po starom lesníckom cintoríme, ale na vysokej tráve je taká hustá rosa, že by som bola mokrá až povyše kolien, tak to radšej vzdávam. Krátka desiata a pokračujem po modrej značke do doliny Ipoltica - presnejšie vraciam sa asi 400 metrov na odbočku. Hneď asi 20 metrov za odbočkou ma zabrzdí poriadna kopa, ktorú nechal na okraji cesty zrejme dnes v noci statný maco - poobzerám sa, či dnes okrem tých 2 cyklistov stretnem ešte niekoho alebo len toho maca, ale nakoniec pokojne pokračujem ďalej. Otrocky sa držím modrej značky a tak opäť chodím po ceste na pravej strane potoka hore-dolu, pričom na ľavej strane je cesta na profile bývalej železničky, teda v miernom postupnom stúpaní bez veľkých výkyvov. Ale aspoň som na slnku, objedám obsypané kríky malín a mám pekné výhľady. Stúpanie je veľmi mierne, ani sa nezadýcham a už som na odbočke na žltú. Tu sa cesta zužuje, stúpanie trošičku pritvrdzuje, ale nebyť niekoľkych pirátsky hore dolinou letiacich áut, tak idylku nič nenarušuje. Pri horárni na Lackovej stojí zaparkovaná celá suita lesných traktorov, ktoré sa starajú o miznutie stromov v našich horách. Neďaleko je aj jazero - zrejme slúžilo ako zásobáreň vody na splavovanie dreva do nižších častí doliny. Je celé zelené, presne ako stromy naokolo, aj sa ťažko fotí. Za horárňou Ráztoky sa dolina volá Driečna dolina - pekný a trefný názov. Tesne pod vrcholom ešte zosadám a objedám nádherné maliny. Pripájam sa k okoloidúcemu cyklistovi - statočne fučí, v pohode držím s ním tempo a o chvíľku sme v sedle. Trošku ma sklamalo - je dosť zdevastované, všade sú stopy po likvidácii veternej kalamity. Prameň vraj zanikol, vodu je možné nabrať už len priamo z potoka. Ale je tu pekný nový prístrešok, len žiaľ má otvorené všetky 4 steny, teda vo vetre a daždi turistom asi veľmi nepomôže.

Objedám čučoriedky, kochám sa výhľadom na "totu Heľpu", do ktorej o chvíľu sfrčím. Kamarát cyklista skrýva bicykel do krovia a vyberá sa pešo na Kolesárovú. Trošku som sklamaná, dúfala som, že zazriem aspoň na chvíľu aj Vysoké Tatry, ale bližší pohľad do mapy ma vyvádza z omylu - cez Veľký bok a Veľkú Vápenicu toho veľa neuvidím. Nasadám teda na bike a spúšťam sa do doliny. Cesta trasie, je samá jama, ale len chvíľku, potom sa asfalt vylepšuje a treba sa krotiť, aby sa človek príliš nerozbehol, lebo zákruty sú ozaj ostré. Zastavujem ešte pri pekne upravenom prameni železitej kyselky - nie veľmi studená, mierne mineralizovaná, mierne bublinková a mierne smradľavá - skrátka príjemne pitná. Naberám aj do fľaše a letím ďalej. Je 13.00 a ja som v Heľpe - čo s načatým dňom? Tých pár kilometrov na Zlatno prekonávam za chviľku a o 13.30 zastavujem na dvore chaty, kde trávi dovolenku rodinka Lucky od Salamandrov. Čaká tu na mňa parádny obed - typický slovenský nedeľný "rizek" s uhorkovým šalátom, aby ste vedeli...... a potom prechádzka po okolí a návšteva miestnej atrakcie - výbehu kamerunských kozičiek a 3 lám - lamiaka, lamy a ich asi 2-mesačného krásne nemotorného a milo zvedavého mláďatka. Majiteľ ich kdesi zachránil pred zlým zaobchádzaním a oni sa mu odvďačili už druhým potomkom. Založíme na Muráni chov stredoeurópskych lám? 

Nasleduje už len pohodlný presun autom do Košíc.