kategórie:
Názov: Kráľovohoľské cyklodobrodružstvo
Dňa: 01.08.2015 - 02.08.2015
Účastníci: Makovica, kopro, Peťa, Kika, Ľubko
Hostia: Samo, ako hlavný organizátor, Ivet, Kubo, Bobríci ako verní bratia-kamaráti a ďalší

DSC_2409.JPGTelgárt penzión DSC_2415.JPGcyklotrasa Telgárt-Šumiac P1140401.JPGnad Šumiacom P1140414.JPGlezieme na hoľu DSC_2441.JPGniektorí doslova.... P1140454.JPGprvý výhľad na Tatry
P1140500.JPGa na vrchole P1140495.JPGaj tu sa spí DSC_2495.JPGzjazd do Pustého Poľa P1140515.JPGnad Pustým Poľom DSC_2509.JPGSamo počúva, ako syčí defekt.... P1140529.JPGbolo nám málo, ideme na 2 veže
P1140541.JPGa sme tu - Dve veže - Trsteník P1140548.JPGzjazd dolu telgártskou zjazdovkou DSC_2528.JPGTelgárt pod nami 20150801_194303.jpgvečera v pizzerke P1140562.JPGa toto je náš nocľah P1140571.JPGna dvore ubytovne- nedeľa ráno
P1140579.JPGPrameň Hrona P1140592.JPGStratenský kaňon P1140633.JPGHnilecká magistrála P1140645.JPGzastávka v Nálepkove DSC_2603.JPGzúfalá teta sprievodkyňa to nakoniec nechala na nás - zmestili sa všetci

Popis akcie: 

Akcia v Samovej réžii za poradnej podpory Makovice. Zohnali sme prosto úžasné ubytovanie v Telgárte. Už dávnejšie sme o ňom vedeli, ale až teraz sme ho vyskúšali. Takto nejako asi fungujú ubytovania pre pútnikov na európskych pútnických trasách. Veď aj SNP-čka je vlastne takou púťou naprieč Slovenskom. Unavený pútnik tu nájde všetko - lacné, čistučké, kompletne vybavené ubytovanie, uprostred dediny, len 100 m od výbornej pizzerie, kde sa dá za prijateľné ceny výborne najesť, veľký dvor a dostatok sušiakov na prádlo, aby mohol vyvesiť svoje zvršky-spodky a dostatok miesta na vysušenie vlhkého oblečenia aj vo vnútri.


Vrelo odporúčame všetkým skupinám pútnikov po CHSNP
, ktorí sa chcú slušne správať a nájsť tu miesto na oddych a dočasné využitie výdobytkov civilizácie, kým sa poberú ďalej v jednom, či druhom smere. Má to také suché pomenovanie vraj Turistická ubytovňa pod Kráľovou hoľou - chcelo by to nejaký pútnický romantický názov.....

Po rannom strese s nakladaním bikov v Košiciach, keď to sprievodca s počítaním bikov vzdal a nechal nás naložiť, čo sme chceli, presadáme do bývalého Horehronca, kde je miesta viac, než dosť. Vystupujeme v Telgárt-penzióne, aby sme si uložili veci v ubytovni a pokračovali naľahko. Snažíme sa dlho nezdržiavať, čo sa nám ako veľkej 10-člennej skupine napodiv aj darí a vyrážame za kolektívneho súhlasu po cyklotrase do Šumiaca. No, cyklotrasu niekto vymyslel, dokonca aj položil pár smeroviek a to je asi tak všetko. Po chvíli kotvíme v hustom poraste vŕbovky a ďalších bylino-krovín, ale nakoniec sa prebojujeme až nad Šumiac. Nad nami len kúsok vidíme cestu, po ktorej sa budeme šplhať na Kráľovku, ale nedá sa na ňu dostať, najprv musíme zbehnúť do Šumiaca a potom pekne vyliezť naspäť. Zjazd po kamenistej zvážnici sa stal osudným niektorým menej vybaveným jedincom, ktorých duše začali roniť zelené slzy a poniektorým sa aj čiastočne posekali plášte. Tak teda po nútenom občerstvení v obecnom obchode pokračujeme ďalej. Do Predného sedla je to jazda po lesnej ceste s občasným striedaním väčšieho a menšieho stúpania a potom už začína asfaltka a jednotvárny sklon cesty ako stvorený pre motory áut. Naše nôžky však nie sú na motor a tak si každý volí svoje tempo. Na vrchole sa aj tak všetci stretneme. Okupujeme priestor za pilónom a turistickým smerovníkom a naše biky a telá voľne pohodené po lúke vyvolávajú úsmevy na tvárach okoloidúcich. Najmä keď robíme skupinovú fotku nad spiacim Koprom (priletel dnes nad ránom z Nemecka) a Peťou - veď aj keď spia, na spoločnej fotke by mali byť. 

Keď sme si už dostatočne odpočinuli, poobdivovali výhľad doširoka-doďaleka, prešli sa k skalám smerom na západ, navliekame na seba, čo máme a vydávame sa na rýchlu cestu nadol...pre toto milujem bike - i keď som to musela vyfučať hore, nadol sa mi dostane zaslúženej odmeny. Neletíme však až do Šumiaca. Makovica povedala a ostatní súhlasili, že vyskúšame cyklotrasu na Pusté pole. Bola to dobrá voľba. Letíme ľudoprázdnymi lesmi, žiaľ so známkami kalamity a jej upratovania, ale je to zas nový zážitok. Z Pustého poľa nás čaká ešte výstup na Besník. Tu sa odpája Samo aj s Ivet a my ostatní, ako zmyslov zbavení, lezieme ešte na Dve veže - teda na Trsteník. A aby toho nebolo málo, Kopro zavelí, že vraj dolu zjazdovkou je to najbližšie. Tak teda zjazďujeme Telgártskú zjazdovku.

Po tomto výkone si zaslúžime dobrú večeru. Rýchla sprcha a už aj pochodujeme spoločne do Pizzerie a je to ozaj mňam. Kopro sa pri večeri tak zobudil, že už aj zabudol na rannú únavu a mení sa na neposedné dieťa, keď vyťahuje všetky hračky, ktoré v ubytovni našiel a hrajká sa ako za detských čias.

Ráno náís čaká rýchle balenie a vyrážame smer Besník. Na Besníku krátka úvaha, či terénom alebo po ceste. Väčšina je za cestu a dobre robíme, lebo o chvíľu nás dobieha dážď. Našťastie ideme dosť rýchlo a mrak smeruje na severovýchod, takže nás len "lízne" 5-minútovým poprchaním a odporúča sa na sever. Stratenský kaňon si už užívame bez hrozby dažďa, poniektorí dokonca aj dvakrát (kaňonom do Stratenej, tunelom späť a opäť kaňonom). Pokračujeme hore Dobšinským kopcom po ceste a našťastie pred vrcholom stúpania odbočujeme na cyklotrasu na Palcmanskú Mašu. V divokom klesaní pešiaci za nami pokrikujú - "to sú tí, čo boli včera na Kráľovke" a deti z tábora skanduju Pé-ter-Sá-gan. Plynule pokračujeme k odbočke na Biele Vody. Tu je ďalšia cyklotrasa, ktorá ide niekam do doliny, nikto nevie kam. Poniektorí sa po nej vydávame - je to stúpanie strmo hore okolo ústia Zejmarky až kamsi pod Čertobu hlavu a potom parádne klesanie do Mlyniek. Tu sa stretávame so zvyškom, čo mal viac rozumu a sedí dolu pod lipou.

Ďalej je to už o peknom bikovaní po Hnileckej cyklomagistrále vedúcej po miestnych asfaltkách, lesných aj poľných cestách popri železnici. V Nálepkove-Peklisku vychádzame na úzku asfaltku a v Nálepkove sa pripájame k štátnej ceste. Zastavíme sa na nejaké jedlo. majú všeličo, ale všetko je to len ohrievaná mrazenina. Posedíme asi hodinku a potom sa náš pposilnený vláčik vydáva na ďalšiu cestu. Ešte nevieme, kam prídeme, ale veď ideme stále popri trati. Ľubko vedie, ale v jednom z krátkych stúpaní ho odrazu Makovica predbehne, vraj sa ide trochu prebehnúť. Pridávajú sa k nej Peťa aj Kopro a odrazu sa pohodové točenie pedálmi zmenilo na divokú jazdu na hranici 30 km/hodinu. Zastavujeme sa až v Mníšku nad Hnilcom. Keď dorazli Ľubko, ktorý ostal na záver s Kikou, len sa pýta - to bolo čo? Všetci krčíme plecami a nikto nevie, ako sa to vlastne vyvinulo, ale urobilo nám to dobre. Bobríkovci ostávajú u známych a my ostatní pokračujeme - podľa vyjadrenia všetkých až tam, kam sa nám bude chcieť. A chcelo sa nám takto - Bobríkovci nastupujú v Mníšku, Makovica s Kikou čakajú na vlak v Prakovciach, ostatní to dotiahli až do Margecian. Len Samo s Ivet to hrdinsky dotiahli až do Košíc - klobúk dolu.

Bolo to krásne a bolo to super.....v ďaka všetkým....