kategórie:
Názov: Kráľovka a Čuntava - už tradične aj v zime
Dňa: 16.02.2019 - 17.02.2019
Účastníci: Makovica, Ľubo, Ľudka, Laco, Kopro
Hostia:

Popis akcie: 

Čuntavská Rita sa nepodarila, tak Makovica na poslednú chvíľu zohnala ubytko v Telgárte a vyrážame jedným autom v ústrety snehu a zážitkom. Počasie nám praje, takže zážitky a dojmy narastajú priamoúmerne slnku a výhľadom.

Parkujeme v Šumiaci na zákrute pri nedokončenej chate. Kopro je kúzelník a zapichne auto na jediné voľné miestočko. Makovica s Ľudkou vyrážajú napred, veď chlapci ich dobehnú. Hneď za zákrutou vychádzame na slnko a to nás neopustí po celý deň. Na počudovanie ani vietor nefúka. Na modrej je hotová autostráda. Stretávame kopu Košičanov s bežkami a dozvedáme sa, že ich prišlo za plný autobus a chystajú sa zjazdiť Kráľovku až do Spišského Bystrého.

Nám stačí vyliezť hore a bezpečne sa dostať späť. Krátka zastávka na našej fotoskale, potom v novej chatičke a potom už na jeden dúšok vyliezame hore.

Výhľady sú majestátne, vidieť až na Choč a celý hrebeň krivánskej Malej Fatry. Presúvame sa na lúku ďalej od chodníka a nechtiac kazíme fotozábery ostatným. Kopro varí vifonku a kávu. Okolo nás obieha krásna, ale zvedavá a najmä pahltná vižľa, ktorá kašle na pokriky svojej paničky. 

Ešte sa prejdeme po hrebeni ku skalkám. Pár pekných fotiek a vydávame sa na cestu späť. Pri pohľade na severné svahy bez snehu myslíme na Košičanov - dnes teda určite na lyžiach do cieľa neprídu, budú pešikovať.

Okolo 4-tej prichádzame do ubytovne. Pani domáca nás poteší a dáva nám 2 izby, aby sme sa netlačili 5-ti v jednej.  Ďalší hostia jej prídu až zajtra. Na prízemí ale vraj bývajú nejakí košičania - z tých nejakých sa vykľuli Mišo s Lenkou...tiež boli smutní, že im Čuntava nevyšla, tak si našli iné ubytko.

Dáme si fajnú večeru a potom dumáme, čo s načatým dňom. Tak vybehneme za dedinu pozorovať hviezdy. V Koprovom poňatí za dedinu znamená sadnúť do auta a vyjsť pod viadukt, k prameňu Hrona a na Besník. Pešo sa prejdeme až ku krížu...odtiaľ je výhľad úplne najúžasnejší.

Nedeľa je ako cez kopirák - modré nebo a teplo. Nasadzujeme bežky - teda Makovica, Ľubo a Ľudka. Kým prví dvaja s radosťou, posledná menovaná so škrípajúcimi zubami.  Na Mária-skale poznamená pre Čuntavu typický výrok - nenávidím bežky, poslednýkrát som ich mala na nohách (skoro ako Laco vlani).

Na Mária skale sa delíme. Ľubo s Ľudkou sa vracajú pomaličky na Besník, Makovica s Lacom a Koprom idú ešte na Ondrejisko. Tento kultový kopec ponúka vždy krásne pohľady. Vidíme hosťom na ranči pri jaskyni rovno do tanierov a v diaľke dokonca aj Spišský hrad. Kocháme sa, Kopro aj trošku driemká. Je čas sa vrátiť. Makovica na bežkách má pohyb celkom pohodlný, chlapci sa trošku boria v ťažkom mokrom snehu. O tretej sme pri aute a tesne po piatej doma.

Bol to krásny víkend, tradícia, ktorá nám tu na tomto peknom mieste vždy praje náladou aj počasím.