kategórie:
Názov: Kráľova hoľa
Dňa: 23.08.2008
Účastníci: Makovica, Kopro, Szabi, Danka, Jurko, Kamil, Peťa, Mates, Žaneta
Hostia:

P1050179.JPGnaše tátoše nasáčkované v motorke P1050183.JPGa tu sme všetci pekne pospolu P1050187.JPGuž je to vážne - na konci Šumiaca P1050194.JPGkráľova skala pred nami P1050200.JPG...a Kráľova hoľa nad nami.... P1050205.JPGtu končí štrková cesta a začína asfaltka-podľa hesla čím vyššie, tým lepšia cesta
P1050222.JPGKráľova skala celkom zblízka P1050226.JPGpohľad na Slovenský raj a rudohorie P1050228.JPGplantáže zvončekov pri ceste P1050245.JPGKráľova hoľa na obzore P1050246.JPGa my na Kráľovej holi P1050248.JPGa Jurko slávi najvyššiu nadmorskú výšku na biku
P1050252.JPGale ženú sa na nás mraky P1050264.JPGpasieme sa na malinách P1050268.JPGMakovicina narodeninová pizza P1050274.JPGDanka trénuje na novú reklamu VUB - ten most je ozaj taký istý P1050280.JPGkonečne na Čuntave P1050283.JPGsom hladná, mám si dať?
P1050290.JPGprezeráme Koprovu skrýšu P1050296.JPGa prezeráme si okolie z Vyhliadky P1050308.JPGpripravení na odchod - dovidenia Čuntava P1050316.JPGcesta je mokrá, ale zjazdná P1050319.JPGzastávka pri kríži nad Besníkom P1050329.JPGa sme v Dobšinskej ľadovej...
P1050332.JPGpri Stratenskom tuneli len vo štvorici P1050340.JPGv Stratenskom kaňone P1050349.JPGstúpame nahor a netušíme, čo bude nasledovať P1050362.JPGa rebríky sú tu P1050378.JPGasfaltka okolo Hnilca P1050382.JPGa z asfaltky je džungľa
P1050391.JPGnakoniec sme to teda stihli

Popis akcie: 

Zbehlo sa to náhle, ale zbehlo sa to fajn. V sobotu ráno sme už nakladali bicykle v nezvyklú hodinu – o 4.15 ráno. Zrejme preto sprievodca neprotestoval, aj keď sme ich napchali do rýchlika bez služobného vozňa. V Margecanoch tiež mali trocha problémov s 9 bikmi v malej motorke, ale aj to sme zvládli vďaka podpore našich spolucestujúcich – tiež železničiarov a bikerov.
Červená skala nás privítala slniečkom, len na vrchole hole sa prevaľovali mraky. Presne o 8.00 sme vyrazili zo Šumiaca smerom nahor. Makovica a Danka vpredu, aby si nadbehli pred tempármi. Ako sa ale dozvedeli neskôr, keď ich dobehol Jurko, všetci ostatní ďaleko zaostali, lebo Žanke štrajkoval bike a potom aj kondička.
Jurko vybehol na Kráľovu hoľu za necelé 2 hodiny. Za ním nasledovala Danka za 3 hodiny a potom sa dokotúľala Makovica, ktorej to trvalo ešte o polhodinu dlhšie.
Tak tam spolu sedeli, sledovali, ako letia po oblohe mraky, potom zapálili sviečku na Makovicinej narodeninovej tortulienke a ostatní stále neprichádzali. Nakoniec sa podarilo dovolať sa k ostatným a Makovica zavelila – kto vládze, nech švihá hore, kto nie, nech sa ostane pásť na malinách. Tak sme sa teda stretli na druhej zákrute pod vrcholom. Oni si šliapali do pedálov nahor a my sme leteli nadol. Skoro sme prehliadli Žanku sediacu na okraji cesty. Pridala sa k nám a pokračovali sme vo štvorici...ale len chvíľku. Pri preskakovaní veľkých jám Makovicina predná duša povedala, že to teda nie a vyfučala. Tak sme teda mohli len ostať na kraji cesty a čakať, kým príde Kopro s náradím. Tak sme sa teda dobre napásli malín.
Potom už cesta prebiehala fajn, žiaľ porušili sme dopravné predpisy, keď sme ignorovali predpísanú rýchlosť 20 km na začiatku Šumiaca – veď kto by brzdil na takej krásnej ceste. Po krátkej prestávke na námestíčku sme pokračovali do Telgártu do známej pizzérie. Makovica pozvala všetkých na pizzu. K tomu fajná chladená kofola – to bola pekná bodka za túrou. Takto posilnení sme poľahky (až prekvapivo) vybicyklovali na Besník a rovnako ľahko až na Čuntavu. Chata bola prázdna, tak sme sa hneď nasťahovali. Keďže dážď visel na vlásku, rýchlo sme ešte zašli na vyhliadku pozrieť Koprovu skrýšu, ktorú síce založil, ale ešte stále nezavesil na net. Keď sme sa vracali, tak pred chatou sedeli 3 polozmoknuté kuriatka – turisti, čo šľapali až zo Štósu a prosili o nocľah. Tak sme ich teda pustili do dolnej izby, za čo nám boli neskonale vďační.
Založili sme oheň do pece, navarili vifonky, čaje, polievky, potom sme ešte naložili oheň na ohnisku a opiekli klobásky. Po tomto hodovaní sa Kopro, Mates, Jurko a Szabi rozhodli, že treba ešte vyjsť na Trsteník, aby videli nejaké svetlo – aké konkrétne, to vlastne ani nešpecifikovali. Tak teda šli....hmla bola taká hustá, že temer netrafili a svetielko nevideli ani jedno – dokonca ani 2 veže na Trsteníku nesvietili. Cestou späť do chaty začalo kvalitne liať. A kvalitne lialo s malými prestávkami až do nedeľného rána. Odchod sme si stanovili na 10.00 a na naše šťastie o 9.50 prestalo pršať a dokonca sa ukázala modrá obloha.
Cesta bola mokrá, ale pohodová, tesne po 11.00 sme zastali pri stanici v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Tu sme mali končiť, ale niektorým z nás sa ozaj nechcelo sadnúť na vlak, keď nad nami bola modrá obloha. Tak sme sa teda rozdelili.
Pokračovali sme ďalej vo štvorici - Makovica, Szabi, Danka a Mates po ceste až k Stratenskému kaňonu a tu sme sa oddelili od rušnej premávky. Krásna serpentínová cestička nás previedla malebným Stratenským kaňonom. Ani sa človeku veriť nechce, že tadiaľto kedysi viedla celá doprava Hnileckou dolinou. Preleteli sme Stratenou a opäť sme odbočili na červenú značku, aby sme sa nemuseli šplhať na Dobšinský kopec. Vedeli sme, že to bude adrenalín, ale toto nám ozaj nechýbalo. Po peknej ceste nasledoval chodníček vo svahu nad vodou a potom už stúpanie po úzkom skalnatom chodníčku. Korunu tomu všetkému nasadili 3 drevené rebríky – totálne rozmočené od nočného dažďa a navyše s chýbajúcimi priečkami. Ale systémom dvaja na jeden bike sme to zvládli a za necelú hodinku sme si už užívali jogurtík na verande obchodu v Dedinkách. To bolo naše šťastie, pretože zatiaľ sa neďaleko od nás vybúrila poriadna hrmavica. To sme zistili, keď sme leteli stále mierne dolu kopcom pomerne slušnou asfaltkou cez Biele Vody, Mlynky, Rakovec, Sykavku až do Hnilca. Tu sme sa na chvíľku napojili na širokú asfaltku, ale už o pár minút sa cesta zmenila najprv na poľnú a potom na zarastenú poľnú cestu. Niekde za Delavou sa pomaly začala opäť meniť na asfaltku. Stále nám hlavou vírilo – ako tu môžu žiť ľudia, keď tu niet ani len cesty....
Hnilec naberal na sile, bola z neho už poriadna riečka a my sme začínali byť nervózni – čas príchodu vlaku sa blížil a my sme akosi netušili, kde je najbližšia stanica. Už sme videli, že do Nálepkova to nestihneme, tak sme sa snažili nájsť nejakú nasledujúcu zastávku. 15 minút pred odchodom vlaku sme našli Nálepkovo-Peklisko. Akurát sme sa stihli trošku očistiť od bahna, pobaliť a už sme mávali na vláčik.
Napchali sme sa na zadnú plošinu jediného vozňa a bolo nám jasné, že v Nálepkove budeme asi prestupovať – aj sme,dokonca až dvakrát. Poslali nás do posledného vozňa, ale ten pre istotu po naložení bicyklov odpojili, vraj ide do Červenej skaly. Len-len sme stihli vyložiť a naložiť a už sme sa aj pohli. Do Margecian sme trošku meškali, takže zasa to boli šprinty na rýchlik, hľadanie služobného vozňa, prepletanie sa medzi ľuďmi a úžas nad tým, koľko ľudí dnes cestovalo.
Košice nás privítali teplotou 23 stuňov.....zasa prišlo leto.

Súvisiace články
Obrázok používateľa Steju

pre upresnenie mi to zo

pre upresnenie mi to zo sumiaca ('namestia') trvalo hodinu 35 minut (+- 5 minut), tie predpisy sme porusili trojnasobne a pri jaskyni som si kupil slovensku vlajku 90x150cm :)