kategórie:
Názov: Kozinec-Bystrá-Lodinské lúky
Dňa: 24.04.2021
Účastníci: Makovica, Jerguš
Hostia:

P1055391.JPG P1055440.JPG

Popis akcie: 
Jergušovi sa labka už zahojila natoľko, že sa dokáže sebestačne obslúžiť, tak opäť vyrážame na preňho objavnú túru...a to Makovica ešte netuší, koľko nových vecí objaví sama. Ranný vláčik nás pred 8-mou vykladá v Ružíne a ďalej už pokračujeme po vlastných.
Ako prvé si všimneme, v akom katastrofálnom stave je most cez vyrovnávačku. Takže dobrú chvíľu sa naše diskusie točia okolo toho, ako budú chatári a turisti chodiť do Ružínka, lebo peniaze na opravu tohoto "mosta nikam" sa asi nenájdu. Najlepším nápadom je kompa na korbľu, čo sme videli v nejakom starom filme.
Odbočujeme na asfaltočku do doliny Diaľava. Obdivujeme portály tunelov, krásne skalné útvary po bokoch úzkej doliny. Už vieme, čo je to za domček vymurovaný pod skalou - dočítali sme sa, vraj to bol sklad trhavín počas výstavby tunela. Ani sa to nezdalo, ale tá asfaltka skutočne poriadne stúpa. Nakrátko sa zastavíme pri vetracej šachte, pohoršíme sa nad tým, ako sa na Slovensku plytvá jedlom - niekto nechal na stole ražeň s kusom opečenej špekáčky a pokračujeme ďalej. V lese je veľa vody, z každej strany sa do doliny kaskádami ponáhľajú malé potôčiky - jeden malebnejší ako druhý. Už sme dosť vysoko - spozornieme, lebo tu nám ako pechote treba odbočiť, aby sme zbytočne neobchádzali s trasou pre cyklistov-vrchárov Abovskej koruny. Odbočíme na lesnú cestu smerujúcu akoby späť a vzápätí sa stúpanie pritvrdí. Našťastie, cesta je dosť mäkká, ale pohodlne suchou nohou zdolávame statočné prevýšenie. Odrazu sa nám pred očami zjaví obraz ako zo sci-fi filmu - vrchol Šivca s typickou skalou - z tohto uhla však nevyzerá ako miniatúrny Matterhorn, ale ako veľké biele UFO, ktoré narazilo a zapichlo sa do kopca. Škoda, že to máme v protisvetle, ťažko sa to fotí. 
Ešte pár metrov a sme na Kozinci - nič tu síce nie je, len vysielač, ale na peknom kameni priamo na vrchole si urobíme vrcholovo-heroickú fotku. Hneď pokračujeme ďalej, pauzu si dáme na vyhliadke na Šľuchtu. Odrazu sa Makovici splní želanie - oproti sa pachtí cyklista. Len sa pozdravíme a každý ideme svojou cestou. My presne na mieste, kde je výhľad na obe straby hrebeňa (teda na Šľuchtu naľavo i Bystrú napravo) odbočíme na veľké pne kúsok pod cestou. Je to pohodlné sedenie a poskytuje nádherný výhľad na Šľuchtu, Ružín, Margecany....
Po krátkej desiatovej prestávke sa vyšplháme späť na cestu a odrazu nás dobieha biker - vykľuje sa z neho vrchár, čo má dnes pred sebou ešte Skalku a Irenku. Zaželáme si šťastnú cestu, ponadávame na blato a už aj nás necháva, predsa na kolesách je podstatne rýchlejší - už len v blate sledujeme jeho stopu a konštatujeme, že nezablúdil. O chvíľu sa pohodlným hrebeňovým terénom dostávame na modrú. Ešte kúsok vlnovky, obchádzanie bahna na ceste a už sa pred nami po ľavej strane otvára veľká lúka a z nej sa naskytá nádherný pohľad na Prešovské Stráže, Šarišský hrad, Slanské vrchy aj celý Prešov. Chvíľka kochania a pokračujeme za ešte krajším výhľadom z vrcholových lúk na Bystrej - na SZ obzore lom nad Margecanmi, nad ním Kurtavá skala, nad ňou Krompašský vrch a korunu tomu nasadzuje na samom vrchu Kráľovka v snehobielom šate nevesty. 
Pokocháme sa pohľadom do diaľky aj krásou týchto lúk, konštatujeme, že sem treba prísť spať a zažiť tu západ slnka a pokračujeme ďalej. Strmo klesáme po žltej až na Lodinské lúky. Dvojica odpočívajúca na mieste pamiatky zradenej lásky sa práve zdvihla a odchádza, takže nám pekne koronovo uvoľňuje miesto na odpočinok. Vyjedáme obsah batohov a nadchýname sa výhľadom a lúkou plnou poniklecov. Prvosienky len začínajú vyliezať zo seme, treba im ešte minimálne 4-5 dní, kým celá lúka zmení farbu na žlto. Zbiehame po cestičke okrajom lúky až ku chate pri smerovníku. Tu sa pripájame k modrej a zbiehame do Malej Lodiny. Neprijímame ponúkanú skratku po rozmočenej cestičke okolo potoka, ale pekne pokračujeme trochu okľukou širokou a suchou lesnou cestou.  K asfaltke sa pripájame až v dedine, teda schádzame úplne bezpečne. 
Do odchodu vlaku máme ešte 50 minút, tak sa neponáhľame. Pod stanicou si sadáme na múrik pri chodníku. Našťastie vyšlo slnko, tak sa vyhrievame bez rúšok ako mačence. Jerguš panicky zhadzuje z topánky uchlaka a neakceptuje Makovicino vysvetlenie, že je to úplne neškodný a veľmi užitočný hmyzí dravec. Na stanicu vychádzame až tesne pred príchodom vlaku.
Bol to pekný deň plný objavov, krásnych výhľadov a dobrej nálady.
odkaz na fotky:
https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7190399