kategórie:
Názov: Konce sveta okolo Košíc I. - Perín
Dňa: 27.07.2012
Účastníci: Makovica, Kika
Hostia:

P1200962.JPGKika, ktorú Makovica zabudla pred Auparkom P1200964.JPGcesta od letiska a Haništiansky les P1200969.JPG1. Jakubov dvor P1200970.JPGzátišie s vežou P1200973.JPGvstup do Sokolian P1200974.JPGkostolná veža Sokoľany
P1200979.JPGa je tu Božiar P1200982.JPGhalda sa podozrivo blíži P1200983.JPGvysoká škola ovládania buldozéra P1200984.JPGokraj Veľkej Idy P1200988.JPGGomboš nie je po meďarsky Gombík? P1200996.JPGposedenie v Períne
P1200999.JPGPerínsky kostol P1210005.JPGoriginálna smerová tabuľa P1210013.JPGPerínske rybníky P1210016.JPGbiele volavky na strome P1210018.JPGcesta po hrádzi P1210021.JPGvtáčie siete
P1210023.JPGKikino pohladkanie P1210024.JPGv tieni a po kolená vo vode - to je dovolenka! P1210026.JPGchoďte do Sene, tam vozia vodu z Havaja P1210033.JPGrybník za Seňou P1210039.JPGmodelárske letisko P1210041.JPGblatko-blatíčko na ceste
P1210046.JPGa na našich bikoch

Popis akcie: 

Prečo konce sveta? To sú miesta, kde sa, ako sa hovorí "muchy obracajú" alebo kam sa bežný človek nedostane, lebo veď načo by tam šiel. A pritom ich máme za humnami a skrývajú často veľa pekného, zaujímavého a poučného.

Ráno je ukážkové, presne vhodné na cyklotúru - skoro jasno a nie veľmi horúco. Makovica sa už nevie dočkať, čas odchodu 8.30 a ona už 10 minút pred pol stepuje pred Auparkom. Čaká presne do 8.32 a vyráža aj sama, keď ostatní ťažko pracujú, veď je piatok. Vydáva sa na juh smer Barca. Pri parku dodávka zrazila cyklistu - zrejme vyletel z chodníka rovno krížom cez cestu. Policajti aj sanitka majú plné ruky práce. Makovica chce zapnúť GPS a vtom si všimne, že volala Kika - ešte stále čaká pred Auparkom. Tak jej ide Makovica oproti pod most pri VSS a o 9.15 už vyrážajú spolu smer letisko. 

Príjemnou asfaltkou obchádzame skoro celý areál letiska. Prechádzame okolo leteckého múzea a pokračujeme stále ďalej až k Haništianskemu lesu - je to les starých statných dubov a popri ňom cesta odbočuje doľava. Ani sa nenazdáme a sme na našom prvom konci sveta. Jakubov dvor, to je niekoľko domov a hospodárskych stavieb uprostred divočiny - polí s kukuricou a lesov. Pokračuje odtiaľ rozbitá cesta s mlákami, ktorá sa pripojí k asfaltke na okraji Hanisky pri trati. Neostáva nám nič iné, musíme vyjsť na hlavnú cestu, lebo inak sa cez koľaje nedostaneme. Prejdeme popod železnicu, Kika spoznáva psí útulok, kam chodievala pomáhať a už aj odbočujeme na bočnú cestu doprava, smer nikto nevie kam, ale tu by mal byť druhý koniec sveta - Sokoľany. Dostávame sa tam typicky východniarsky - poľná odbočka plná mlák ústí na čerstvé smetisko a po jeho prekonaní sa dostávame k tomu, čo je vždy pri čerstvom smetisku - k osade. Prechádzame mlčky pomedzi domy sledujúc vypasené nadrozmerné mačky a dostávame sa na normálnu ulicu s peknými udržiavanými domami. Pokračujeme dolu dedinou a zaujme nás zaujímavá kostolná veža - je z liateho betónu a vyzerá skôr ako pevnosť. Míňame veľkú vodnú nádrž na ľavej strane a dostávame sa do konca sveta č. 3 - Bočiara. Kúsok za dedinou cesta odbočuje doprava a podozrivo sa blíži k veľkej halde, kde pracujú stroje. Z diaľky vyzerajú ako malé chrobáčiky. Pomedzi zväčša opustené továrenské haly sa dostávame až na koniec cesty - teda tak sa to zdá, ale našťastie sa pripája k ďalšej ceste vedúcej do Veľkej Idy. Ideme už úplne tesne popod haldu a chvíľu pozorujeme buldozér rozhŕňajúci na halde zeminu, aby sa tam mohla chytiť zeleň. Vo Veľkej Ide sa nezdržíme, hneď odbočujeme doľava a o chvíľku sme v ďalšom konci sveta č.4 - dedinke Gomboš. Dostávame už hlad, preto šliapneme do pedálov a na malom útulnom námestíčku v obci Perín-Chým - časť Perín si sadáme na okraj nefunkčnej fontány a vybaľujeme svoj proviant. Makovica kupuje od trhovníka slivky, takže máme aj zdravú výživu.

Dumáme, čo ďalej. Keď sa chceme vrátiť na bikoch domov, mali by sme sa už vydať na cestu späť, na tachometri je už vyše 40 km. Tak sa teda dohodneme, že už len Perínske rybníky a ideme späť. Krásna, ručne maľovaná tabuľa nám nedá zablúdiť. Podliezame rampu a o chvíľu sa nám otvára pohľad na vodnú hladinu  obklopenú vysokými stromami, šachorinou a posedmi rybárov. Nachádzame hrádzu medzi dvoma rybníkmi a vydávame sa po nej. Najprv je na nej panelová cesta, ale neskôr je tu už len vysoká tráva, žihľava po kolená (Makovica má sandále, bee,bee), trojmetrové rákosie a o chvíľu sa tu objavuje aj čosi nezvyčajné - ornitológovia robia sčítanie a krúžkovanie vtáctva, takže asi na 300 m majú natiahnuté vysoké siete. Stratávame jedného z nich a dozvedáme sa, že máme smolu, práve vybralo zo sietí a okrúžkovali všetkly vtáčiky, čo sa chytili, ďalší zber bude až o hodinu. Tak sa s nimi lúčime a pokračujeme. Do cesty, ktorá sa už zlepšila, sa nám postavili suché konáre nejakej šípky alebo čohosi iného pichľavého - Kika sa rozhodla, že netreba obchádzať, stačí sa zohnúť - konár mal iný názor, pekne ju pohladkal. Pohladenie skončilo temer pádom a tričkom potrhaným asi na 4 miestach....

Vychádzame späť na hlavnú cestu a odteraz sa len vraciame. Krásnou cestou s novým asfaltom (tu by sa korčuľovalo!!!) prechádzame cez priemyselný park Kechnec, aj by sme zakývali Peti do Getragu, keby nemala dovolenku a už sme aj v Seni. KOFOLA!!!!! je pol 2. a už si treba dať nejaký životabudič. Zastavujeme vo Fastfoode (tak sa to volá a to tam aj servírujú), majú tam pípu a čapujú originál - správne vychladenú a s málo bublinkami. Dohadujeme sa, ako ideme domov, nechce sa nám ísť celú cestu po frekventovanej asfaltke. Takže dáme ešte nejaké ďalšie konce sveta - na konci Sene odbočujeme doprava a dostávame sa ku krásnemu Senianskemu rybníku - raju rybárov, ktorí tu zvesela aj stanujú. Poľno-lesná tankodromová bahnitá cesta pokračuje pre nás správnym smerom a o chvíľu prichádzame do ďalšieho konca sveta č. 5 - Belže. Nechtiac míňame ďalšiu poľnú odbočku na Čaňu a okolo novej kompresorovej stanice plynu sa dostávame na hlavnú cestu. Ale len ju prejdeme a pokračujeme ďalšou poľnou cestou smerom na Hanisku. Uprostred strmého stúpania nás zastavuje tabuľka - Ďakujeme, že nechodíte autom opo ploche letiska... zabúdame zatvoriť ústa, ale dozvedáme sa, že krásne rovná vykosená plocha je modelárske letisko - Ďalšia vec, o ktorej sme nevedeli. Odbočujeme do poľa medzi kukuricu a tu nastáva Sodoma-Gomora - krásne čierne mazľavé bahienko nám obaľuje kolesá, brzdy, blatníky, skrátka...to ale vyzeráme!!!! Na ploche bývalého letiska nad Haniskou sa trocha očistíme a ďalšie vyhýbanie asfaltke vzdávame. Zbiehame na cestu, zaraďujeme sa medzi autá a kmitáme, čo to dá, aby sme čo najskôr boli za mostom a dostali sa na chodník na Južnej triede. Podarilo sa, sme tu živé a zdravé. Ešte vrátime knihu do knižnice (áno, vzorná čitateľka Kika ju celý deň nosila v batohu) a tesne po 3. sme doma. Štatistika: 80 km, prevýšenie 336 m - no, stačilo.