kategórie:
Názov: Kolaudácia prístrešku na Vysokom vrchu
Dňa: 23.11.2013
Účastníci: Makovica, Kopro, Romy, Smokie, Peťa, Ľubko
Hostia: Makovica, Peťa, Smokie, Romy. Kopro, Ľubko

P1330745.JPGnový prístrešok na Vysokom - jediná chyba- nie je tam stôl P1330763.JPGmotýle paralelne P1330764.JPGmotýle do série P1330766.JPGobjavujeme život v jaskyni P1330779.JPGkvapky na pavučinke Vysoky vrch 039.JPGpred jaskyňou
Vysoky vrch 078.JPGa v okienku P1330802.JPGnové smerovky k Sokoľskému hradu P1330809.JPGsvätožiara, či tréning vzpriamenej chôdze? P1330857.JPGcesta zjazdovkou do Kavečian Vysoky vrch 103.JPGskok na downhilovej trati - aj bez bicykla

Popis akcie: 

Počasie tak akurát na krátku vychádzku, ale 14-ka na Jahodnú je celkom plná. Okrem nás vystupuje na odbočke okrem nás ešte asi 6 dychtivých hubárov. Majú obrovské košiská, a rýchlym krokom sa presúvajú na cestu, aby tie tony húb nazbierali ako prví. Makovica si ťukne na čelo - a košík som zabudla!!! Ako sa neskôr ukázalo, nebolo jej ho treba....

Hmla sa drží nízko, zráža sa na stromoch a opavučinách a na všetkom okolo, tak máme čo fotiť. Cesdta nám pekne ubieha, každú chvíľu stojíme pri nejakých kvapkách visiacich z ihličia, huby ale nie sú žiadne, dokonca ani divé veľmi nerastú. Cez Nemcovu dolku, kde niekdajšia krásna lúka definitívne zanikla pod cestou a drevoskládkou sa dostávame k novému prístrešku na Vysokom vrchu. Je pekný priestranný, podľa odhadu by sa tu vyspalo pmerne pohodlne aj 6 ľudí, len potrebujú celtu na uzavretie otvorenej steny prístrešku.

Dáme si pauzu na desiatu, ale zakrátko pokračujeme ďalej. Darmo koncom novembra sa už posedávať nedá, telo si pýta pohyb, inak vychladne a mrzne. Smokie a Romy túžia ešte po nejakom dobrodružstve a Ľubko spomína, že ako ako malý chlapec tu bol v nejakej jaskyni. Baterky samozrejme máme, veď je s nami Kopro, ktorý nikdy na nič dôležité nezabudne, takže Makovica v nevýraznom sedielku odbočuje za skalný masív. S Ľubkom pobehnú dopredu a skrývajú sa v portáli jaskyne. Romy je tu prvýkrát, takže ostane bezrade stáť - kam tí dvaja zmizli? Volá na Maki, aby sa ozvala...a ona sa aj ozýva, veľmým bububu... My sme už ale veľmí, tak sa nejakého bubáka nezľakneme.

S radosťou preliezame všetky chodby, fotíme motýle spiace po stenách v postavení paralelne i do série (nečudujte sa, keď ste na výklete so samými študentami Fejky), pavúky všetkých veľkostí a dĺžok noh a na záver Kopro šplhá po stene, aby zblízka odfotil kvapky vody na pavučine. Darí sa mu to perfektne - v každej kvapke sa odráža stena jaskyne.

Schádzame okolo plota ZOO na Hrešnú a potom po cyklo-downhilovej trase na okraj Kavečian. Cez dedinu zvyšujeme temopo a okolo Braňovho domu len tak preletíme, lebo inakby sme zmeškali autobus. Na zastávke ale ešte stíhame Koprovi prevrátiť žalúdok na malom kolotoči na detskom ihrisku - jeho vec, sám si na kolotoč sadol, nikto ho nenútil...

Po peknej príjemnej vychádzke sa lúčime v autobuse a postupne vystupujeme každý na svojej zastávke.