Názov: | Kolaudácia prístrešku na Vysokom vrchu |
Dňa: | 23.11.2013 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Romy, Smokie, Peťa, Ľubko |
Hostia: | Makovica, Peťa, Smokie, Romy. Kopro, Ľubko |
Počasie tak akurát na krátku vychádzku, ale 14-ka na Jahodnú je celkom plná. Okrem nás vystupuje na odbočke okrem nás ešte asi 6 dychtivých hubárov. Majú obrovské košiská, a rýchlym krokom sa presúvajú na cestu, aby tie tony húb nazbierali ako prví. Makovica si ťukne na čelo - a košík som zabudla!!! Ako sa neskôr ukázalo, nebolo jej ho treba....
Hmla sa drží nízko, zráža sa na stromoch a opavučinách a na všetkom okolo, tak máme čo fotiť. Cesdta nám pekne ubieha, každú chvíľu stojíme pri nejakých kvapkách visiacich z ihličia, huby ale nie sú žiadne, dokonca ani divé veľmi nerastú. Cez Nemcovu dolku, kde niekdajšia krásna lúka definitívne zanikla pod cestou a drevoskládkou sa dostávame k novému prístrešku na Vysokom vrchu. Je pekný priestranný, podľa odhadu by sa tu vyspalo pmerne pohodlne aj 6 ľudí, len potrebujú celtu na uzavretie otvorenej steny prístrešku.
Dáme si pauzu na desiatu, ale zakrátko pokračujeme ďalej. Darmo koncom novembra sa už posedávať nedá, telo si pýta pohyb, inak vychladne a mrzne. Smokie a Romy túžia ešte po nejakom dobrodružstve a Ľubko spomína, že ako ako malý chlapec tu bol v nejakej jaskyni. Baterky samozrejme máme, veď je s nami Kopro, ktorý nikdy na nič dôležité nezabudne, takže Makovica v nevýraznom sedielku odbočuje za skalný masív. S Ľubkom pobehnú dopredu a skrývajú sa v portáli jaskyne. Romy je tu prvýkrát, takže ostane bezrade stáť - kam tí dvaja zmizli? Volá na Maki, aby sa ozvala...a ona sa aj ozýva, veľmým bububu... My sme už ale veľmí, tak sa nejakého bubáka nezľakneme.
S radosťou preliezame všetky chodby, fotíme motýle spiace po stenách v postavení paralelne i do série (nečudujte sa, keď ste na výklete so samými študentami Fejky), pavúky všetkých veľkostí a dĺžok noh a na záver Kopro šplhá po stene, aby zblízka odfotil kvapky vody na pavučine. Darí sa mu to perfektne - v každej kvapke sa odráža stena jaskyne.
Schádzame okolo plota ZOO na Hrešnú a potom po cyklo-downhilovej trase na okraj Kavečian. Cez dedinu zvyšujeme temopo a okolo Braňovho domu len tak preletíme, lebo inakby sme zmeškali autobus. Na zastávke ale ešte stíhame Koprovi prevrátiť žalúdok na malom kolotoči na detskom ihrisku - jeho vec, sám si na kolotoč sadol, nikto ho nenútil...
Po peknej príjemnej vychádzke sa lúčime v autobuse a postupne vystupujeme každý na svojej zastávke.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6081x