kategórie:
Názov: Koláčová Kráľova studňa
Dňa: 26.12.2009
Účastníci: Makovica, Zuzka, Peťa, Kopro, Danka, Peťo, Szabi, Mates, Tomáš, Ľuboš, Katka, Majka Reváková
Hostia: Gabi

P1040921.JPGkúsok pevnej zeme medzi potokmi P1040924.JPGkonečne aspoň trocha na suchu P1040933.JPGTomáš vyberá svoju nádielku P1040938.JPGSzabi už nemôže sladkosti ani vidieť P1040940.JPGa tu sme všetci statočne bojujúci proti presile koláčov P1040949.JPGcestou späť
P1040953.JPGTatry vyliezli spoza hmly P1040958.JPGvzácne zvyšky snehu na Hrešnej P1040959.JPGno toto! Tomáš na zemi? to sa tak často nevidí

Popis akcie: 

Po piatkovej katastrofe, ktorá padala z neba celý deň, sa obloha nad nami zľutovala. Keď sa 26. decembra nad mestom rozvidnelo, spoza mrakov presvitala blankytne modrá obloha. Postupne sa nás v autobuse a na zastávke v Kavečanoch nazbieralo 11! Prišli aj Tomáš s Ľubošom - teda o Tomášovi sme vedeli, ale Ľuboš pracoval v utajení. Určite ho pri srdci hrial náš výkrik na zastávke, keď vystúpil z trolejbusu: "Aha, pozrite, prišla griláž!!!"

Dolu skratkou na Hrešnú tiekli doslova potoky vody. Blatko na ceste bolo ale celkom prijateľné,tak sme rýchlo napredovali. Veselé to začalo byť až pri plote ZOO za chatou. Tam bole prednedávnom ťažba drebňva, takže cesta dokonale rozbahnená a rozjazdená kolesami ťažkých nákladiakov - tam sa to krásne brodilo v bahne!!!! Ešteže sa dalo obchádzať lesom. Samozrejme sme si nenechali ujsť vyhliadku na Tatry - a Tatry tam naozaj boli...síce trošku za mrakmi a za hmlou, ale boli.

Zišlo sa nás tento rok veľmi málo Kráľovej studni - možno len polovica z bežného počtu ľudí. My sme si to ale nenechali ujsť a keď dorazila Majka s kamarátom Gabom, tak nás bolo presných 13. Koláčov bolo ale oveľa, oveľa viac, takže sme sa len napchávali, napchávali, potom sme vymie)nali a Tomáš v snahe zbaviť sa obsahu svojej škatule surovo vnucoval pečivo každému a s veľkou obľubou najmä Zuzke. Jediný, kto nemal problém s likvidáciou svojich zásob, bol ako vždy Ľuboš - griláž zmizla. Keď sme už ozaj nevládali jesť sladkosti, povymieňali sme si nazájom svoje koláčové pozostatky a vydali sa na cestu späť. Postupne sa počasie zhoršovalo, obloha sa stále viac zaťahovala, ale našťastie, k eď sme boli na Hrešnej, ešte vykuklo slniečko. Nejakí zúfalci sa tu pokúšali na umelom snehu lyžovať a boardovať....bol ale taký tvrdý, že nám sa nepodarilo sa ním bezpečne ani guľovať. Peťo to skúsil a skoro Danke ublížil na zdraví. Tak sme to vzdali, aj šmýkať sa tam bolo nebezpečné a radšej sme odcupitali do Kavečian, aby sme stihli autobus. Načasovali sme to úplne presne, nestáli sme na zastávke ani minútu. O chvíľku nám výlet pripomínalo len to otrasné bahno na topánkach.