kategórie:
Názov: Kojšovka netradične - namiesto raja
Dňa: 29.03.2014
Účastníci: Makovica, Kopro, Ľubko, Peťa
Hostia:

P1020837.JPGvýstup po zelenej P1340584.JPGna Spálenici P1340589.JPGao na planine P1340593.JPGale výhľad je tu pekný P1340598.JPGskala s tabuľkou Apáthi P1340599.JPGpomník pri ceste na Kojšovku
P1340608.JPGPeťa paparazzi P1340613.JPGbosé nohy vo vetre P1340614.JPGvýhľad smer Spiš P1020882.JPGzvyšky snehu cestou na vrchol P1020896.JPGpri zemi tak nefúka P1340620.JPGradšej poďme dozávetria
P1340624.JPGstĺpy mieru P1020907.JPGpokus o hru pri Katke P1020913.JPGneposlušné frizbí P1340639.JPGmanekýn Ľubko P1020956.JPGaj Kiprovi to ide P1340641.JPGskok plavmo
P1340658.JPGdeväťsil už kvitne P1340669.JPGslnko sa už chýli k západu P1340670.JPGpodvečer na ihrisku

Popis akcie: 

Stretávame sa na stanici, tešíme sa z krásneho slnečného rána, sadáme do vlaku a ... a tým naša rajská výprava končí. Niekoho zas preslat život baviť a vyriešil to po svojom - na koľajniciach, a tak vlaky meškali hodinu. Vystúpili sme, vrátili lístky a zbehli po autíčko. Naša voľba - stará tradícia Kojša, ktorá nikdy nesklame...ani teraz nie. 

O pol 11-tej vystupujeme na parkovisku a volíme netradičnú trasu výstupu po zelenej. Hore kúria pod kotlom, tak bundy a mikiny idú do batoha, ale len kým nevyjdeme na hrebeň. Volá sa to tu Spálená - a tak to tu aj vyzerá - na zaplakanie, všade zvyšky po vyrúbaných stromoch a kam dovidiš, iba pne a pne. Tak si radšej vychutnávame výhľad doďaleka, ktorý sa vďaka rúbanisku odkryl. Kopro delí čokoládu. Keďže sedíme každý na svojom statnom pni, sme od seba dosť vzdialení - Kopro bravúrne hádže a my ešte bravúrnejšie chytáme - Ľubko dokonca rovno do úst - teda takmer.

Svižným tempom sa presúvame ďalej. Odbočujeme podľa červenej tabule s názvom Apáthi .... netušíme, čo to je,  až kým Ľubko na skale nenájde rovnakú tabuľku z r. 1932, kde je pri tomto slove napísané ešte odpočinek, Rest, pihenö - je odtiaľ krásny výhľad - teda zrejme také isté rúbanisko tu bolo aj vtedy. Tak sa teda pokocháme aj my a pokračujeme okolo pamätníka rezko ďalej až na Kojšovku. Odbočujeme na bočnú vyhliadku k meteoprístrojom. Ľubko leží na svojom obľúbenom mieste v čučoriedkach a my ostatní ostávame presne na vrcholovom chodníčku. Bosé nohy vo vetre, to je žúžo....

Ešte vyhliadka z vrcholu, obhliadka stĺpov mieru a všetkých ostatných tabúľ. Z len nám známych príčin prichádzame o všetku vodu, takže sa na varenie presúvame do čajovne. Kopro si topí do kávy 85 %-nú čokoládu a potom sa čuduje, že má v káve nejaké divné vločky... Po zjedení všetkého, čo sme si navarili, pokračujeme ďalej. Výrazne nás zdržuje frizbí, ktoré nechce lietať len po zjazdovke. Kopro ho loví z kriakov a Ľubko za ním uteká dolu kopcom až k dolnej stanici vleku.

Ešte zopár perfektných fotiek na Golgote - náš manekýn Ľubko sa predvádza a Kopro ho tiež celkom činí. Po štvrtej pokračujeme ďalej po červenej a na rúbanisku odbočujeme na lesnú cestu. Pri chatke bývalej škôlky sme šoknutí - krásnu lúku niekto zoral - alebo tu nasejú ovos a budú tu loviť diviaky alebo tu bude opäť lesná škôlka. len škoda, že z domčeka niekto ukradol už aj tehly z piecky.

Na parkovisku stojí už len naše autíčko, ale nám sa ešte nechce ísť domov. Na futbalovom ihrisku sa až do6-tej hráme. Makovica v sebe objavuje schopnosť hádzať frizbí a o chvíľu jej to už ide výborne - triafa temer presne - zatiaľ síce iba na krátke vzdialenosti, ale už to ide. Kopro testuje svoje schopnosti hodiť si tanier a aj si ho z ľuftu rovno vrátiť do ruky - občas sa mu to aj darí.

Bol to krásny deň, taký pohodový a oritom sme prešli viac ako 17 kilometrov + behanie za košíkom a frizbí.