Názov: | Kojšovka netradične - namiesto raja |
Dňa: | 29.03.2014 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Ľubko, Peťa |
Hostia: |
Stretávame sa na stanici, tešíme sa z krásneho slnečného rána, sadáme do vlaku a ... a tým naša rajská výprava končí. Niekoho zas preslat život baviť a vyriešil to po svojom - na koľajniciach, a tak vlaky meškali hodinu. Vystúpili sme, vrátili lístky a zbehli po autíčko. Naša voľba - stará tradícia Kojša, ktorá nikdy nesklame...ani teraz nie.
O pol 11-tej vystupujeme na parkovisku a volíme netradičnú trasu výstupu po zelenej. Hore kúria pod kotlom, tak bundy a mikiny idú do batoha, ale len kým nevyjdeme na hrebeň. Volá sa to tu Spálená - a tak to tu aj vyzerá - na zaplakanie, všade zvyšky po vyrúbaných stromoch a kam dovidiš, iba pne a pne. Tak si radšej vychutnávame výhľad doďaleka, ktorý sa vďaka rúbanisku odkryl. Kopro delí čokoládu. Keďže sedíme každý na svojom statnom pni, sme od seba dosť vzdialení - Kopro bravúrne hádže a my ešte bravúrnejšie chytáme - Ľubko dokonca rovno do úst - teda takmer.
Svižným tempom sa presúvame ďalej. Odbočujeme podľa červenej tabule s názvom Apáthi .... netušíme, čo to je, až kým Ľubko na skale nenájde rovnakú tabuľku z r. 1932, kde je pri tomto slove napísané ešte odpočinek, Rest, pihenö - je odtiaľ krásny výhľad - teda zrejme také isté rúbanisko tu bolo aj vtedy. Tak sa teda pokocháme aj my a pokračujeme okolo pamätníka rezko ďalej až na Kojšovku. Odbočujeme na bočnú vyhliadku k meteoprístrojom. Ľubko leží na svojom obľúbenom mieste v čučoriedkach a my ostatní ostávame presne na vrcholovom chodníčku. Bosé nohy vo vetre, to je žúžo....
Ešte vyhliadka z vrcholu, obhliadka stĺpov mieru a všetkých ostatných tabúľ. Z len nám známych príčin prichádzame o všetku vodu, takže sa na varenie presúvame do čajovne. Kopro si topí do kávy 85 %-nú čokoládu a potom sa čuduje, že má v káve nejaké divné vločky... Po zjedení všetkého, čo sme si navarili, pokračujeme ďalej. Výrazne nás zdržuje frizbí, ktoré nechce lietať len po zjazdovke. Kopro ho loví z kriakov a Ľubko za ním uteká dolu kopcom až k dolnej stanici vleku.
Ešte zopár perfektných fotiek na Golgote - náš manekýn Ľubko sa predvádza a Kopro ho tiež celkom činí. Po štvrtej pokračujeme ďalej po červenej a na rúbanisku odbočujeme na lesnú cestu. Pri chatke bývalej škôlky sme šoknutí - krásnu lúku niekto zoral - alebo tu nasejú ovos a budú tu loviť diviaky alebo tu bude opäť lesná škôlka. len škoda, že z domčeka niekto ukradol už aj tehly z piecky.
Na parkovisku stojí už len naše autíčko, ale nám sa ešte nechce ísť domov. Na futbalovom ihrisku sa až do6-tej hráme. Makovica v sebe objavuje schopnosť hádzať frizbí a o chvíľu jej to už ide výborne - triafa temer presne - zatiaľ síce iba na krátke vzdialenosti, ale už to ide. Kopro testuje svoje schopnosti hodiť si tanier a aj si ho z ľuftu rovno vrátiť do ruky - občas sa mu to aj darí.
Bol to krásny deň, taký pohodový a oritom sme prešli viac ako 17 kilometrov + behanie za košíkom a frizbí.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5307x