Názov: | Kobylia hora a Žabia skala |
Dňa: | 15.03.2008 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Kamil, Kopro, Peťa, Maťo Szabari |
Hostia: | Danka, labradorka Beňa |
Podľa meteorológov mala byť sobota najkrajší a posledný pekný deň - a aj bola.
Ráno sme sa stretli na stanici, cesta poloprázdnym autobusom bola pohodlná. Z dolnej zastávky v Zlatej Idke sme sa vybrali podľa GPS hľadať pomníček nakreslený na mape s názvom Hartľov. Aj sme ho našli - ale z pomníčka sa vykľul obyčajný kríž pri ceste. Na vrchu kopca bol jemný snehový poprašok a poriadne prituhovalo. Otočili sme sa naspäť a cupitali na Kobyliu skalu. Vtom zazvonil Makovici telefón a Maťo Szabari oznamoval, že je v Rudníku a hľadá nás. No, to že účastníci čítajú len každé druhé slovo pozvánky, je bežné, ale toto muselo byť určite len každé tretie.... tak sme sa s ním dohodli, že ho počkáme pri vysielači. To sme ešte netušili, že tam prídeme tak skoro (možno o 15 minút) a že tam bude taká kosa. Fúkalo, akoby sa čerti ženili. Tak sme sa s Maťom dohodli, že sa stretneme po ceste a pobrali sme sa nadol smerom k Žabej skale.
Makovica hľadala svoj orientačný "veľký strom s úžasným machom", pri ktorom bolo treba odbočiť. Lepší úspech mal ale Kopro so svojim GPS a tak sme skalu našli bez problémov. Všetci zhora skonštatovali, aká je super veľká, usadili sa na jej vrchole a ani sa nenamáhali si ju obísť a pokochať sa ňou aj zdola. Keď skončili orgie jedla a sladkostí, ktoré sa rozpútali na vrchole skaly, pobrali sme sa ďalej. Pokračovali sme ďalej po zelenej. I keď Makovica navrhla, že kto chce, môže zbehnúť do doliny a stihne autobus, nikto to nevzdal. Na zelenej do Bukovca je les preriedený a slniečko sa krásne opieralo do svahov. Bolo tak teplo, že Kamil šiel iba v krátkych rukávoch. A tie výhľady!....na juh sme videli Jasov, ba aj vysielač v Maďarsku za Turňou, na sever Zlatá Idka, Kojšovka, Hýľov, Klátov, Bukovecká nádrž...Ani sme sa nenazdali, boli sme v Bukovci a odtiaľ sme si vyskúšali skratku do Myslavy. Najprv sme šli po ceste a chodníkom popri ceste až k Baške a potom sme prudko odbočili doľava. Ani sme sa nenazdali a už sme videli z prudkého svahu na strechu autobusu na otočke v Myslave - ani keby sme volali taxík, neprišiel by tak načas.
Výlet to bol pekný, i keď sme si dali do nôh toršku viac, ako sme pôvodne chceli (ke)d už si tá naša Makovica pomýlila na mape Nižný Klátov a Mašou).
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 8093x