kategórie:
Názov: Kapušiansky hrad
Dňa: 22.10.2011
Účastníci: Makovica, Peťa, Danka, Kopro
Hostia:

P1160206.JPGmotorka v Kapušanoch P1160211.JPGvyrážame smer hrad P1160215.JPGčaľude vyskakujú z kože P1170452.JPGKoprova prvá odpočinková prechádzka P1160216.JPGa sme pri hradbách P1160218.JPGvchádzame cez dieru v múre
P1160221.JPGpohľad z hradu na nádvorie P1160224.JPGbola to iste majestátna sála P1160234.JPGDanka kam ideš? P1160236.JPGLetím na Šariš! P1160239.JPGKopro - Marfa, nová star v Mrázikovi P1160242.JPGpri pamútno kríži
P1160244.JPGtvrdý útok na jediného chlapa P1170495.JPGKopro ako superman P1170496.JPGMakovica ako baletka P1170500.JPGDanka ako košický maratónec P1170503.JPGPeťa ako cínový vojačik P1170517.JPGa stromy ako zápalky pozastrkované do zeme
P1170520.JPGpo chodníku okolo Torysy P1170526.JPGlavička moja, milujem ťa P1160253.JPGdivozely vyššie ako my P1160260.JPGsvadobný veterám pred kostolom P1160261.JPGPeťa- Ninja P1160266.JPGnaša tekvicová ručička
P1160269.JPGono to lieta, kam len chce P1160271.JPGDanka v akcii

Popis akcie: 

Malo byť jasno...ale nebolo. Dážď visel na vlásku. Na stanici sme sa stretli len štyria. Skalná Kika absentovala, i keĎ sme ju ešte 3 minúty pred odchodom vlaku čakali vo vestibule. Keďže sme všetci trpeli syndrómom nevyliečiteľnej lenivosti, rozhodli sme sa pre zmenu - namiesto na Minčol pôjdeme na Kapušiansky hrad - je to skoro rovnakým smerom.

V Prešove prestupujeme a malý motoráčik nás za pár minút vypľúva v Kapušanoch pod hradom. Kopro s vyložením nohy na perón začína svoj frfľací deň. Pozrie hore na zrúcaniny na vrchole kopca a vraj Kriste, tam mám ísť...prečo!!!! Ešte že Danka kúpila v Lidli tekvicové semienka, aspoň tie ho držia v pohybe. Kým vyjdeme ku hradu, aspoň dvakrát má oddychovú prestávku. Na hrade sedí pri vyhasnutom ohnisku a kým kočky obiehajú hradby, stráži ruksaky, lúska tekvicu a plní smeťami igelitovú rukavicu z Lidlu. My Krti sme totiž takí ekologickí, že ani šupky z tekvicových semienok nezahadzujeme popri ceste.

Pokračujeme po zelenej pekným ľudoprázdnym lesom. Oblačnosť je nízka, ale našťastie neprší a ani veľmi nefúka. Pri kríži, ktorý kedysi dávno postavili slovenskí vysťahovalci, si dávame desiatovú prestávku a aj športovú vsuvku - Kopro našiel kôl trčiaci zo zeme, takže všetci na ňom predvádzame lastovičky.

Pri fintickom kameňolome sa rozhodujeme, či ideme na Stráž alebo rovno do prešovského Beverly. Lenivosť vyhrala, a tak ideme pekne po zelenej do Beverly. - teda vlastne do miestnej časti Okrúhliak-Šidlovec. No, za tých 5 rokov, čo sme tu neboli, sa tie vily veru poriadne rozmnožili, bolo čo obdivovať.

Prechádzane hlavnú cestu a železnicu a popri Toryse pekným chodníkom ideme smer centrum a železničná stanica. Kopro sa teší z každej lavičky pri chodníku a patrične to dáva najavo. Pri kostole na Hlavnej ešte obdivujeme svadobné autá - veteránov a už sme aj na stanici. Načo sme sa tak ponáhľali, keď teraz musíme hodinu čakať na vlak. Prichádza ale nová súprava - poschodová s menom Alžbeta. Samozrejme vybiehame na poschodie a vytešujeme sa ako malé deti. Väčšina z nás skúša aj to miesto, kam sa vo vlaku radšej nechodí, keď sa nemusí - aj tam je pekne.

Cestou domov sa ešte zastavíme v parku - Danka vyťahuje čosi, čo je vraj fríz-bí - no, lieta to, ale nikto nevie, akou rýchlosťou a kam. Tak ho chvíľu naháňame ako hafan hádzanú loptičku.

 

Súvisiace články