kategórie:
Názov: Jazero Rakaca a Szár-hegy
Dňa: 09.07.2016
Účastníci: Makovica, kamarát Mišo
Hostia:

P1260707.JPGhurá, je po daždi P1260709.JPGlom Hosťovce P1260711.JPGVstupná brána do Maďarska P1260714.JPGpohraničná križovatka P1260717.JPG P1260721.JPGnefalšované serpentíny
P1260723.JPG P1260726.JPGpivko chutilo P1260730.JPGjazero Rakaca P1260732.JPGodbočka k vysielaču P1260743.JPGa už sme tesne pod ním-teda skoro P1260746.JPGa zlotaň si tu sedí akoby nič
P1260751.JPGvyhrievame sa na teplom asfalte - komické, keď z nás leje pot cícerkom P1260754.JPGpri zrúcaninách kláštora P1260758.JPGna zrúcaninách P1260767.JPG P1260769.JPG P1260772.JPGbrutálny zjazd k jazeru
P1260775.JPGcestou na Slovensko P1260777.JPGtam sme boli P1260782.JPGa toľko sme najazdili

Popis akcie: 

Vláčik do Moldavy odchádza o 6,24 presne načas a čochvíľa vchádza do dažďa, či až lejaku. Kukáme, čo sa to deje, ale za Veľkou Idou sa nebo trhá a v Moldave už svieti slnko a z cesty sa parí ako z horúcej polievky. Začíname pekne zostra plní elánu, občasné autá nás ohľaduplne predbiehajú. Budulov, Peder aj Chorváty len tak preletíme a zastavujeme na krátke fotenie až v Hosťovciach.

Hosťovce sú smiešne umiestnená dedina - keď chce človek ísť zo slovenskej dediny do slovenského kameňolomu do práce, musí ísť cez Maďarsko. Úplne najkurióznejšia je križovatka s tabuľami Slovensko, Magyarország. Mišo ako vedúci nášho minitímu sa zamýšľa nad tým, či po hlavnej alebo trošku naokolo po vedľajších cestách Rozhoduje sa pre vedľajšie, veď podľa tabuľky je Rakaca len pár kilometrov. No, to je pravda, ale z Rakace je to k jazeru ešte cez 3 šťavnaté kope a poriadne naokolo - čo si ani jeden z nás v mape nevšimol. Cesta je ale nádherná, dokonca aj s pravými slovenskými serpentínami, našťastie v zjazde. Prekonávaje ju takmer bez prestávky, len točíme a točíme tie pedále ako škrečky v koliesku. Táto okľuka zabezpečila, že o 11.00 v Mártony, odkiaľ začína výšľap na vysielač na Szár-hegy, máme na tacháčoch 52 km. Stúpame na 4,4 km dĺžky 355 metrov - čo je statočných viac ako 8 promile. Niektoré úseky ale jedoducho zhodia bikera zo sedla. Nakoniec sme hore. Výhľad žiadny, ale povinná fotka musí byť. Zmôžeme sa akurát na poležanie na horúcom asfatke. Vrcholová broskyna a už aj letíme nadol. Ešte malá odbočka k zrúcanine kláštora (to len aby sme si trochu aj biky zablatili). Pri návrate na asfaltku les akosi šuští - pršíííí. Našťastie, kým vyjdeme z lesa na otvorené lúky s výhľadmi, je po daždi.

Letíme nadol plnou rýchlosťou vo vidine ochladenia a zmytia potu v jazere. Naša predstava ale bledne pri pohľade na rákosnatý breh, ľudoprázdnu hladinu. Ani človiečika, len pár rybárov pod slnečníkmi na brehu. Aj penzión pod hrádzou zíva prázdnotou.  Tak s dlhým nosom pokračujeme proti nepríjemnému vetrisku (zaujímavé, aj cestou tam fúkal proti nám, to asi naschvál) do Szalonny. Čaká nás ešte dlhý objazd mmasívu Szalonnai Hegy cez Perkupu. Konečne sa ripájame na hlavnú cestu...a ako je to možné, že zas fúka proti nám. Cesta na hranicu sa zdá byť celkom nekonečná - rovná a dlhá a veterná, ale o 2-hej sme opäť pod kameňolomom v Hosťovciach. Dumáme, či stíhame vlak o 3-tej vlak z Moldavy, ale ani sa nám nechce plašiť a hromadiace sa mraky neveštia nič dobré. Tak parkujeme v Turni na námestí, pivko a radler dobre padne. Sadáme si k stolu k trom dôchodcom-štamgastom s kopou všetečných otázok, ako napr či môže bicykel vážiť 3 kilá ako sa to minule chválil jeden Čech. Medzitým začína výdatne pršať.

Keď je po daždi, osedlávame naše tátoše a prekonávame posledných 11 km do Moldavy na stanicu. Takmer hodinku posedávame a polihujeme, kým príde vlak. Hodnotíme, že tých dnešných 105 km stálo za to.