Názov: | Jasovský kláštor a ďalšie |
Dňa: | 01.05.2008 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Maťo, Kopro, Mates, Katka, Danka, Beňa |
Hostia: | Chameleon a ďalší cyklisti z mesta |
Inšripoval nás Lacko Korán - keď môžumbyť potulky po košických kláštoroch, prečo nie aj po tých mimo mesta. Tak sme si vybrali Jasov. Požiadali sme pánov policajtov, aby nás pustili 2 km po ceste pre motorové vozidlá a poskytli nám bezpečnostný doprovod - nepustili a ešte urobili bububu - "bideme vás monitorovať, ako dodržujete dopravné predpisy"....
Tak sme zvolili náhradné riešenia. Jedna časť sa stretla pri cintoríne a okolo letiska sa bezpečne dostala do Pereša. Odtiaľ vedie už pohodová cesta ako na húsenkovej dráhe až do Jasova. Druhá časť sa stretla pri Ferrocentre. Karol Labaš prevza vedenie a ukázal účastníkom adrenalínovú cestu okolo Luníka IX a smetiska nad Bašku a potom cez Rudník do Jasova.
Prišli sme presne podľa programu a o 9.45 sme už parkovali naše bicykle v bráne kláštora. Pán opät nám priblížil históriu a súčasnosť kláštora, videli sme nádvorie, záhradu, opustené krídlo kláštora so smutným pohľadom na opustené priestory. Prehliadku sme ukončili v kostole a niektorí z nás sa dostali dokonca aj do pracovne pána opäta, kde sme mohli vidieť, ako by to tu mohlo vyzerať, kdeby......
Kým sme boli v budove, začalo jemne pršať. V prestávke medzi 2 dáždikmi sme sa niektorí rozhodli, že vylezieme ešte na Jasovskú skalu - čuduj sa svete, väčšina cyklistov sa pridala k nám. Vyliezli sme tam hore aj s bicyklami - bolo to namáhavé, ale parádny zjazd stál za to. Znova začalo popŕchať, ale aj takl sme sa rozhodli, že obídeme rybník. Po drobných opravách a nastavovaniach bicyklov nás postihuje prvá vážnejšia porucha - Koprovi sa roztrhla novučičká reťaž, ktorú len večer predtým nasadil. V bistre v autokempingu chlapci skúšajú presvedčiť ju, že ten nit bude stačiť a my ostatní s dávame kofolu. A dobre sme urobili. O chvíľu sa spustil lejak - pravá letná búrka a po nej nasledovalo to, čo za letnou búrkou patrí - slnko a modrá obloha. Niektorí prejavili želanie, že by chceli vidieť ešte svätú Annu nad Popročom - my čo to tam poznáme, prikyvujeme, že cesta je zjazdná a ľahkovážne súhlasíme. Tak sa teda štveráme najprv cestou a potom necestou. Asi 100 m pred kostolom sa ozvalo silné zasyčane - náš prvý defekt. Koprove predné koleso je spľasnuté do 5 sekúnd. Vidina rýchlej výmeny končí pri tom, že skrutky chlapci utiahli doslova na doraz. Za pomoci niektorých kolegov sa nám to darí, ale po nafúkaní novej duše sa objavuje na kolese vybúlenina - ďalší prasknutý plášť. Znova vyfúknuť, podložiť záplatou a znova nafúknuť, našťastie sa zdá, že teraz už bude všetko v poriadku. Pokračujeme v brutálnom stúpaní po brutánom teréne. Konečne je tu asfaltka a krásny padák do zlatoidskej doliny. Tešíme sa na kľudnú jazdu a pekné zjazdy, keď nás na Hýľovskom kopci Karol odkláňa na poľnú odbočku - vraj uvidíme, čo sme ešte nevideli - ozaj - tie výhľady na bukoveské nádrže a okolité kopce sa nedajú opísať a naše orekvapenie vrcholí, keď sa temer bez stúpania ovitáme na vrchol stúpania nad Baškou. Už si kontrolujme brzdy pred parádnym zjazdom, keď Karol ukazuje ďalšiu odbočku doľava - vraj lesom do Myslavy. Makovica sa zhrozí, veď to je aj pre pešiaka strmé aj v suchom teréne, neto ešte pre cyklistu v tejto mokrote, to sa nedá prežiť.....dalo sa. Okrem jedného kotrmelca, ktorý predvedol Henrik a totálneho zablatenia bicyklov sme to zvládli v pohode. Ešte spolu prechádzame Myslavovu a na Grunte odbočujeme každý svojou cestou.
Kopro ešte ide šokovať rodičov aj personál do Galérie - vraj na klasickú popoludňajšiu kávu a cestou domov chytá ďalší defekt. Chameleón sa s nami lúči pri Družbe a Danka sa odpája pri amfteátri. Má to domov najďalej.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6564x