kategórie:
Názov: Jahodná cross country
Dňa: 01.06.2013
Účastníci: Mates, Makovica
Hostia:

P1270921.JPGorchidea vtáčia prilba P1270929.JPGďalší vstavač, zatiaľ ešte bez mena P1270941.JPGkukučka doružova okukučila celú lúku P1270945.JPGlúka nám zružovela od toľkých kvetov P1270949.JPGMates v kozmickej rýchlosti.... P1270950.JPG...mizne v lese a v blate
P1270951.JPGcyklovlek na Jahodnej P1270952.JPGa takéto kolobežky požičiavajú

Popis akcie: 

Ráno je k bežcom prívetivé - nie veľmi teplo, ale temer jasno, čo dáva šancu, že to do pretekov aj vydrží bez dažďa. Makovica sa stretáva sama so sebou o 9.00 pri prvej kaplnke pod Kalváriou. Jediná šanca, že sa niekto pridá, je ešte Bankov, možno KVP príde priamo tam.

A nemýlila sa. Keď sa vynorí z lesa pri kolibe, vidí, ako sa hore kopcom kotúľa oranžový kočík a v ňom malá Emka, ktorú tlačí Maťka. Vedľa cupitá Andrejko a za ruku pevne drží Šaňka -skrátka rodinka na vychádzke. Tak spolu trošku pobudneme, obdivujeme mandelínku zemiakovú a prekrásne rozkvitnutú orchideu s menom vtáčia prilba. Ešte chvíľku ideme spolu, ale potom oni pokračujú v svojej pomaličkej prechádzke a Makovica kopne do vrtule. Cesta nie je veľmi blatistá (napodiv), tak si to pekne švihá až na Kamenný hrb. Tu už vidieť vymedzovacie pásky, ktoré bežcom jasne ukazujú, kadiaľ vedie trasa. Makovica odbočuje na žltú - klasicky, blata pribúda, vody pribúda, na lúkach tečie po chodníku potôčik, ale rozkvitnuté sú prekrásne. Na poslednej lúke Makovica opiera bike, vyťahuje oberacie náradie - igelitové rukavice, nožnice a tašku a poď ho na zber liečivých rastlín - teda presnejšie najmä žihľavy. Odrazu počuje hrozné zvuky...čo sa to deje? Ale nič, to len pribiehajú prví pretkári - okrem toho, že "prekrásne" čľapocú v bahníčku, poniektorí aj vydávajú pri hlbokom dýhaní rôzne hrôzostrašne zvuky. Človek si nevdojak položí otázku - padne hneď alebo až za prvou zákrutou? Má zmysel dávať mu ešte prvú pomoc?" Ale nič sa nedeje, fučiaca lokomotíva beží neohrozene ďalej, dokonca aj druhé kolo. 

Žiaľ, Makovica si neskotro všíma Matesa a tak aj napriek jeho spomaleniu sa jej nedarí urobiť poriadnu fotku (dolu rukavice, foťák z púzdra, zapnúť, zamerať... skrátka, príliš veľa úkonov a príliš málo času) Ale všetci si budeme myslieť, že bežal tak rýchlo, až sa ho nepodarilo ostro odfotiť....

Makovica pokračuje v zbere ďateliny a rebríčka, keď volá Mates, že on šiel len krátku trasu, teda už druhýkrát nepobeží. Takže sa Makovica vracia späť cez všetky 3 lúky a pokračuje na Jahodnú - ľudia, taký rozrytý a vyšmýkaný chodník ste ešte nevideli....nieže sa nedá na biku vyjsť, ale ani vytlačiť - obchádzka cez mokrú polmetra vysokú trávu. Začína mierne popŕchať, ale našťastie len na pár minút.

Na Jahodnej je už po pretekoch, stretávame sa s Matesom a Karolom L. a v čajovni prečkáme krátku prehánku. Makovica sa potom lúči a keďže bahna bolo dnes už dosť, rozhoduje sa pre cestu. Za polhodinku je už na sídlisku. Je tesne po 13.00, pani, pre ktorú zbierala žihľavu by mala práve  končiť v práci a poberať sa domov. Skutočne, stretávajú sa na prechode. Je šťastná akoby dostala zlatú tehličku, pretože konečne má "psami neopišanú zaručene čertstvú žihľavu na jarnú kúru pre svoje vlasy". Silou-mocou sa chce revanšovať, normálne by asi bola schopná za ňu aj zaplatiť. Makovica rezolútne odmieta akúkoľvek platbu, nechce ani jogurt, ani banán (pani je pokladníčka v potravinách na sídlisku), vraj nech jej padne na zdravie. Tak teta ďakuje a vidieť, že je z toho celá nesvoja - darmo, ľudia si už pomaly v tejto vlčej dobe zvykajú na to, že za všetko sa musí platiť a nikto nikomu nič nedá len tak - nemajú pravdu, je nás ešte takých dosť, čo robia veci "len tak".