kategórie:
Názov: Izra a nedozreté gaštany
Dňa: 10.10.2015
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa, Janni, Braňo, Majka, Lenka, Peťko, Mišo, Lenka, Šaňko, Ema
Hostia: malá Lara s rodičmi, Dušan

P1170816.JPGdnešní foto 1 na móle P1170826.JPGEmka mení -Brumíka na perník - lebo ten je veťí (rozumej väčší) P1170832.JPGFeni ˇuchá vodu, naťahuje labku.... P1170835.JPG...a už je tam.... P1170836.JPGnaša celá skupina s trávovým tienením P1170843.JPGŠaňo v akcii Hurá na gaštany!
P1170848.JPGmegačervená Megačiapočka P1170851.JPGveľké Veľké drevo P1170854.JPGohnisko dnes nevyužijeme P1170859.JPGdo trpaslíka sa veľa zmestí P1170866.JPGbunker na Garaboši P1170871.JPGEmka sa nebojí
P1170875.JPGchytička na vrchole P1170884.JPGodpočinok v altánku P1170891.JPGskaly sú poriadne vysoké P1170892.JPGŠaňo na jednej skale P1170895.JPGMakovica na druhej P1170901.JPGokienko zhora
P1170904.JPGŠaňo, to nezdvihneš! P1170909.JPGcesta nadol P1170911.JPGa pod skalami P1170915.JPGjooj, odletíííím P1170916.JPGkamenný amfiteáter P1170922.JPGpod skalnou strieškou
P1170931.JPGaha, tam je salamandra P1170936.JPGokienko zdola P1170947.JPGodchádzame od skál P1170949.JPGaha, huba P1170959.JPGuž ju mám.... P1170955.JPGslamandra zblízka

Popis akcie: 

Tak sa nás zasa zišlo statočne. Otcovia malých drobcov si vzali k srdcu radu v pozvánke a prikotúlili sa autami, takže si deti behanie okolo jazera a popod gaštany mohli užiť bez cupitania dlhých kilometrov z Kuzmíc a z Izry do Kalše. Pekne sme sa všetci stretli tam, kde sme mali, teda pri jazere.

Ráno v pätici vyrážame vlakom do Kuzmíc. Vystupujeme a je po daždi. Cesty sú mokré a mokrá a najmä zvieratkami poriadne označkovaná je aj poľná cesta smerom do lesa. Hneď po pár minútach cesty lesom Janni a Dušan nachádzajú prvé suchohríby a hubárska horúčka sa v nich prebúdza. Makovica kladie do košíka pár masliakov (väčšinu zazrela Peťa, ale ona huby neje...), potom zo 2 bedle, ale hubárskou horúčkou nie je nakazená. Tak sa teda dohodneme, že dvaja infikovaní ostávajú zbierať a my ostatní si to švihneme na Izru. Po 2 a 1/4 hodinách rezkej chôdze sme pri jazere. V chate ešte nikto, tak si dáme kafčo a dumáme nad tým, či nám Víkenďáci (šlo ich vo vlaku možno 15) na stromoch nejaké gaštany nechajú.

Krátko na to volá Šaňko, že je s Emkou autom pri gaštanoch a ide za nami. Tak dávame spoločnú fotku klasicky na móle a pomaly sa chystáme na odchod. Vtom sa po ceste blíži dvojica - Mišo a Lenka..... a chvíľku na to volá Braňo, že práve dorazili od Slanskej Huty (tam nechali auto) cez bunkre a idú za nami. Tak ich teda čakáme, i keď chvíľkami mrholí. Spoločné megafoto na móle, ktoré nám pokazilo mizerné steblo trávy (Makovica už fakt potrebuje k foťáku okuliare) a už aj fujazdíme na gaštany.

S príchodom pod prvý strom začína popŕchať a pri druhom už seziózne prší. Deti z áut samozrejme nemajú pršiplášte (a ani ich rodičia). Šaňko Emku oblieka do krásného  kostýmu megačervenej Megačiapočky, ale aspoň malá slečna nemokne. Gaštany ešte nie sú dozreté a čo dozreté bolo, to obrali dopoludnia kolegovia turisti z Víkendu. Statočne leje, tak sa poberáme rovno hore na Veľké drevo. Hofmannovie mamička aj so všetkými detvákmi stojí pod stromom a snaží sa nemoknúť. Mužov nikde. Dozvedáme sa, že vraj utekali po autá.... tak si skracujeme čakanie obchádzaním domčeka na križovatke, obdivovaním ohniska a posedenia, kde sme mohli opekať, keby nepršalo a pokusom o oblapenioe Veľkého dreva. Tímu Makovica-Majka-Lenka-Lara-Peťko sa to nepodarilo, chýbal nám aspoň 1 mocný chlap. To už ale prichádza Braňo so svojim malým supermanom, do ktorého , i keď je malý, sa toho zmestí ajajaj....Feni najprv nebola v pláne, na odvoz, mala bežať za autom, ale keďže bola z toho trošku polepetená a neustále sa vracala späť k nám, Braňo si po ňu docúval a priložil ju do kufra - i keď sa nám to zdalo nemožné, zmestila sa.....

5 minút nato ako odišli, akoby zázrakom prestáva pršať. Makovica nachádza v Šaňovi mocného spojenca (darmo, roky spoločného Krtka zanechali na nich rovnaké stopy), a tak sa vydávame na maličkú vychádzku, podľa GPS 700 metrov vzdušnou čiarou na kopček Garaboš, kde nás čaká: 1 bunker, stúpanie po serpentíne, peknučká chata, i keď v dosť úbohom stave, altánok, kde je sucho a Emka si môže posedieť, prekrásne skalky, na ktorých vrcholy sa dá dostať od chaty, drienkové kríky obsypané plodmi, strmý chodník pod skaly a  krásny pohľad na skalný amfiteáter nad nami. Okrem toho ešte desiatky salamandier hľadajúcich úkryt na zimu a jedna veľká bedľa, ktorú si Ema hrdo nesie domov.

Je už dosť hodín, do Kalše na vlak by sme to museli vziať behom, tak nás Šaňo nakladá do auta. Emka v sedačke zaspí, ani sme neprešli 300 metrov a chrápe, akoby pílil. Medzičasom začalo opäť pršať, ale už sme našťastie v suchu.

Vďaka za výletík. Rodičia drobcov, zvládli ste to skvelo, aj načasovanie bolo celkom fajn, ale nabudúce každé dieťa dostane betôžtek a do neho pršiplášť, najmä na jar a na jeseň. Šaňko, vďaka za podporu pri rozhodovaní o výstupe na Garaboš.....ako za starých čias.... :-)