Názov: | Izra a nedozreté gaštany |
Dňa: | 10.10.2015 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Janni, Braňo, Majka, Lenka, Peťko, Mišo, Lenka, Šaňko, Ema |
Hostia: | malá Lara s rodičmi, Dušan |
Tak sa nás zasa zišlo statočne. Otcovia malých drobcov si vzali k srdcu radu v pozvánke a prikotúlili sa autami, takže si deti behanie okolo jazera a popod gaštany mohli užiť bez cupitania dlhých kilometrov z Kuzmíc a z Izry do Kalše. Pekne sme sa všetci stretli tam, kde sme mali, teda pri jazere.
Ráno v pätici vyrážame vlakom do Kuzmíc. Vystupujeme a je po daždi. Cesty sú mokré a mokrá a najmä zvieratkami poriadne označkovaná je aj poľná cesta smerom do lesa. Hneď po pár minútach cesty lesom Janni a Dušan nachádzajú prvé suchohríby a hubárska horúčka sa v nich prebúdza. Makovica kladie do košíka pár masliakov (väčšinu zazrela Peťa, ale ona huby neje...), potom zo 2 bedle, ale hubárskou horúčkou nie je nakazená. Tak sa teda dohodneme, že dvaja infikovaní ostávajú zbierať a my ostatní si to švihneme na Izru. Po 2 a 1/4 hodinách rezkej chôdze sme pri jazere. V chate ešte nikto, tak si dáme kafčo a dumáme nad tým, či nám Víkenďáci (šlo ich vo vlaku možno 15) na stromoch nejaké gaštany nechajú.
Krátko na to volá Šaňko, že je s Emkou autom pri gaštanoch a ide za nami. Tak dávame spoločnú fotku klasicky na móle a pomaly sa chystáme na odchod. Vtom sa po ceste blíži dvojica - Mišo a Lenka..... a chvíľku na to volá Braňo, že práve dorazili od Slanskej Huty (tam nechali auto) cez bunkre a idú za nami. Tak ich teda čakáme, i keď chvíľkami mrholí. Spoločné megafoto na móle, ktoré nám pokazilo mizerné steblo trávy (Makovica už fakt potrebuje k foťáku okuliare) a už aj fujazdíme na gaštany.
S príchodom pod prvý strom začína popŕchať a pri druhom už seziózne prší. Deti z áut samozrejme nemajú pršiplášte (a ani ich rodičia). Šaňko Emku oblieka do krásného kostýmu megačervenej Megačiapočky, ale aspoň malá slečna nemokne. Gaštany ešte nie sú dozreté a čo dozreté bolo, to obrali dopoludnia kolegovia turisti z Víkendu. Statočne leje, tak sa poberáme rovno hore na Veľké drevo. Hofmannovie mamička aj so všetkými detvákmi stojí pod stromom a snaží sa nemoknúť. Mužov nikde. Dozvedáme sa, že vraj utekali po autá.... tak si skracujeme čakanie obchádzaním domčeka na križovatke, obdivovaním ohniska a posedenia, kde sme mohli opekať, keby nepršalo a pokusom o oblapenioe Veľkého dreva. Tímu Makovica-Majka-Lenka-Lara-Peťko sa to nepodarilo, chýbal nám aspoň 1 mocný chlap. To už ale prichádza Braňo so svojim malým supermanom, do ktorého , i keď je malý, sa toho zmestí ajajaj....Feni najprv nebola v pláne, na odvoz, mala bežať za autom, ale keďže bola z toho trošku polepetená a neustále sa vracala späť k nám, Braňo si po ňu docúval a priložil ju do kufra - i keď sa nám to zdalo nemožné, zmestila sa.....
5 minút nato ako odišli, akoby zázrakom prestáva pršať. Makovica nachádza v Šaňovi mocného spojenca (darmo, roky spoločného Krtka zanechali na nich rovnaké stopy), a tak sa vydávame na maličkú vychádzku, podľa GPS 700 metrov vzdušnou čiarou na kopček Garaboš, kde nás čaká: 1 bunker, stúpanie po serpentíne, peknučká chata, i keď v dosť úbohom stave, altánok, kde je sucho a Emka si môže posedieť, prekrásne skalky, na ktorých vrcholy sa dá dostať od chaty, drienkové kríky obsypané plodmi, strmý chodník pod skaly a krásny pohľad na skalný amfiteáter nad nami. Okrem toho ešte desiatky salamandier hľadajúcich úkryt na zimu a jedna veľká bedľa, ktorú si Ema hrdo nesie domov.
Je už dosť hodín, do Kalše na vlak by sme to museli vziať behom, tak nás Šaňo nakladá do auta. Emka v sedačke zaspí, ani sme neprešli 300 metrov a chrápe, akoby pílil. Medzičasom začalo opäť pršať, ale už sme našťastie v suchu.
Vďaka za výletík. Rodičia drobcov, zvládli ste to skvelo, aj načasovanie bolo celkom fajn, ale nabudúce každé dieťa dostane betôžtek a do neho pršiplášť, najmä na jar a na jeseň. Šaňko, vďaka za podporu pri rozhodovaní o výstupe na Garaboš.....ako za starých čias.... :-)
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5110x