kategórie:
Názov: Hupiky a tak ďalej
Dňa: 20.04.2014
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa
Hostia:

P1350239.JPGsymbolicky Feikár pod káblami P1350240.JPGna Kamennom hrbe odbočujeme na žltú smer Girbeš P1350243.JPGbývalý mostík na začiatku hupikov P1350275.JPGvýjazd do Vyšného Klátova P1350284.JPGtypický obrázok Slovenka - kríž nad dedinou P1350291.JPGrázcestie nad Vyšným Klátovom
P1350299.JPGvyhliadka z cesty na jahodnú P1350322.JPGzaujímavý posed nad rochniskom diviakov P1350326.JPGnová cyklocesta na Lajošku P1350338.JPGnový pohľad na kaplnku P1350344.JPGpusto pred chatou P1350366.JPGkonečne Jahodná

Popis akcie: 

Pohodová stretávka o 9.00 na Lokomotíve. Po trase Bikertestu (poniektorí už tretíkrát tento týždeň) vychádzame na Bankov a klasikou po štrkovej ceste a hornou cestou na Kamenný hrb. Tu sa Kopro a Peťa menia na dozor a Makovica na žiačika. Odbočujeme na "hupiky".

Je to adrenalín, ale taký príjemný, pokiaľ človek má zdravý rozum a nehanbí sa zosadnúť a kúsok potlačiť, keď si netrúfa. Makovica prvý najväčší hupik pretlačí, ale potom sa už odhodláva. Je sranda cítiť sa v tomto veku ako žiačik - už viem, ako sa cítili moje deti, keď som ich učila niečo nové a nezabudla som ich pochváliť, že to dobre zvládli. Kopro a Peťa idú popredu a občas sa mi ujde aj pochvalný výkrik... dobrý pocit.

Na cestu vychádzame skratkou pri prístrešku. Dumáme, čo ďalej, nakoniec to vyhráva kofola na Klatovianke. Pri posedení si užijeme lamie divadlo a vyháňanie poníkov všetkých farieb a veľkostí... Kopro a Peťa sa poberajú späť do Košíc, čakajú ich ešte rodinné povinnosti a ja sa poberám ďalej. Štrikujem pekne po cykloznačkách nad Nižný Klátov, do Vyšného Klátova, smerom na Jahodnú až po pekné posedenie s výhľadom na Košice (chlapci z lesov, pochvala za lokalizáciu). Vraciam sa k rázcestiou a pokračujem na Lajošku. 

Na Lajoške je asi 10 hostí, väčšinou kamarátov majiteľa. Dávam si čaj. Poznamenávam, že chcem teplý, tak mi ho zohrievajú v mikrovlnke... chuť má takú podivnú, až ho ovoniavam, či nie je nejaký prikysnutý predvčerajší - nemá vlastne ani chuť, ani vôňu, ale za to euro je aspoň poriadne teplý.  Nezdržujem sa dlho, na prepotené tričko veľmi nepomohla ani vetrovka. Zapínam sa až po uši, bafka na krk a zátylok, prilba na hlavu - zachytávam udivené pohľady nejakej vedľa sediacej pechoty... no čo, mám sa rada a prechladnúť pri zjazde nemienim.

Vyberám si cyklotrasu po ľavej strane hrebeňa - najhoršie rozhodnutie dnešného dňa -  široká lesná cesta, že po nej prejde náves s drevom je v lese ako nepekná krvavá jazva - všade naokolo pne stromov, na ceste kopa kamenia, nedá sa jej uprieť pár pekných výhľadov, ale poézia mladých ihličnatých lesíkov a húštín je definitívne preč - máme tu nalinkovanú širokú cestu, ktorú si milovníci bláznivých zjazdov aj patrične užívajú. Záver trasy - nekonečné krútenie sa po zvážnici a statočné stúpanie na záver pred Jahodnou ma desne nudia. Myslím, že tadiaľto už dlho nepôjdem. Konečne som na Jahodnej a dumám, ako ďalej. Nejako podozrivo sa ozýva koleno, tak po červenej už nechcem ísť, volím radšej jednoduchšiu cestu po zelenej a žltej na Dianu a Alpínku. 

Konštatovanie dňa - okolo Košíc sa po modrých cykloznačkách dá bicyklovať do bezvedomia... dnes len 53 km, ale stačilo, prevýšenie radšej nepoočítam.