kategórie:
Názov: Hrebeňom Spišskej Magury do Bachledky
Dňa: 06.02.2016
Účastníci: Makovica, Jerguš, Evka, Janni, Duško
Hostia:

P1200661.JPGštartujeme na Strednici P1200665.JPGa Belanky sa nám skrývajú P1200671.JPGKrtinec v sedle P1200675.JPGa už ich vidíme v plnej kráse P1200676.JPGJergušovi sa asi čosi nepáči... P1200679.JPGsú čím ďalej tým krajšie
P1200692.JPGzimná rozprávka na Repisku P1200696.JPGa pohľad do dolín cestou späť do sedla P1200699.JPGštýlová horná stanica vleku P1200700.JPGzozadu kukučkuje Giewont P1200705.JPGskutočne majestátny kruhový - zrážkomer P1200726.JPGTANAP-PIENAP - 2 parky v jednom
P1200733.JPGTri koruny na ľavoboku P1200744.JPGpri hornej stanici sedačky P1200749.JPGkuk z rozhľadne P1200761.JPGmňam, chutí nám P1200768.JPGrozhľadňa P1200772.JPGmaskot Bachledky
P1200799.JPGposedenie s výhľadom P1200811.JPGa rozhľad)na slnkom zaliata - nakoniec predsa

Popis akcie: 

Snehu je na zjazdovkách úboho a na bežky je to celkom nanič. Takže sa vyznavači dlhých drievok odhlasujú z autobusového zájazdu a naši kamaráti nám ponúkajú zopár voľných miest. To sa nedá nevyužiť, a tak vyrážame s Víkenďákmi smer Ždiar.

Bus nás vyváža až k lyžiarskemu areálu na Strednicu, takže nás čaká už len nejakých pár metrov stúpania. Belanky sú na vrcholkoch zahalené hmlou, ale smerom na Poľsko je viditeľnosť oveľa lepšia, tak dúfame, že to o chvíľu príde aj k nám. Snehu je tak akurát, aby zakryl zmrznuté blato a ľadom prikryté mláky na lesnej ceste. V sedle Pri tablici sa rozhodujeme, že si odskočíme na najvyššie miesto našej dnešnej túry na Repisko. Ako stúpame, objavuje sa sneh aj na konároch stromov a odrazu sme v zimnej rozprávke, A aby bola rozprávka dokonalá, aj Belanky sa nám už objavujú v plnej kráse od úpätia až po vrcholky. Vraciame sa do sedla a pokračujeme po húsenke hrebeňa smerom k Bachledke. Sprevádzajú nás krásne výhľady na Belanky, každú chvíľu je pohľad iný, zozadu nám kýva poľský Giewont. Vyliezame bokom od značky na Prehrštie, kde má byť podľa mapy krásny kruhový výhľad. Je tam krásny kruhový....nadrozmerný zrážkomer a tie stromy okolo majú už možno aj 20 rokov, takže treba by bolo asi mapy aj aktualizovať. Cez rúbaný les zbiehame späť na cestu a pokračujeme cez Magurku na Slodičovský vrch. Makovica neustále šomre, že toto tu bude v lete úžasné na bike.... odrazu sa nám otvára výhľad na ľavú stranu hrebeňa a medzi neznámymi poľskými kopcami sa objavuje nezameniteľná silueta Troch korún. Vytešujeme sa a veselo pokračujeme ďalej. Pred nami sa začína sivá opona nad našimi hlavami trhať a dookonca sa objavujú aj prvé slnečné lúče. Rýchlo, rýchlo pózujeme na slnkom zaliatu fotku. Jerguš ukazuje na čudnú skalu v tatranskom hrebeni a lakonicky oznamuje, že pod ňou je chata Plesnivec. Nehádame sa, ale kto vie? Na hornej stanici sedačky vhupneme do pravej civilizácie vrátane preplnených bufetov. Odchádzame teda k rozhľadni. Na fotke píšu, že s tou skalou mal Jerguš 100 %-nú pravdu a že by sme mali vidieť aj Lomničák, ale ten sa nám akosi skrýva. Schádzame dolu, tam nefúka a je teplejšie. V prístrešku Makovica štartuje varič a po pár minútkach nás hreje horúca káva, len Jerguš sa nemá čím zohriať, keďže kávu odmieta a na horúcu čokoládu Makovica nemyslela.

Ešte si odbehneme kúsok smerom na Bukovinu  a tu zažívame najkrajšie okamihy dnešného dňa. Obloha sa zázračne čistí, pred očami sa nám objavuje Lomničák, štíty nadobúdajú ostrosť a sneh sa na nich trbliece. Sedíme na slnkom vyhriatej lavičke a pózujeme na samospúšť. Kuk na hodinky a už aj musíme letieť, aby sme stíhali zraz pri buse. Ideme dolu okolo zjazdovky a ticho závidíme odvážnym lyžiarom, ktorí to dajú nadol za pár minút.

Nakoniec nám dnes to počasie predsa len vyšlo...niekto tam ho nás má ešte stále rád..... 

a mapa je tu:

http://www.cykloserver.cz/f/42ca196451/