Názov: | Hrebeňom Malej Fatry |
Dňa: | 04.07.2013 - 06.07.2013 |
Účastníci: | Makovica, Janni, Lacko, Kika, Szabi, Majuš |
Hostia: |
Trio Szabi, Majuš a Janni sa túlali po Súľovských vrchoch už od utorka, tak sme si dali stretávku vo Vrútkach na stanici s tým, že nás čaká ťažký deň, na ktorý sa treba dobre pripraviť. Skutočne nás čakajú a hneď sa presúvame na autobusové nístupište. Za štvrťhodinku nás autobus odvezie do Turčianskyxch Kľačian a usporíme tak dlhú cestu po asfalte ponad Váh.
Makovica sa nevie dočkať, kedy už vyrazíme, ale Szabiovci ešte idú raňajkovať pečené koleno, ktoré im ostalo od večernej návštevy reštaurácie. Po desiatej sa Makovica poberá sama s tým, že ich po ceste niekde v tieni lesa počká. Čaká pri prameni, čaká pri jahodovom a čučoriedkovom rúbanisku, čaká pod lesom, nedočká sa. O 12-tej je na chate na Kľačianskej Magure. Obeduje, kofoluje a po hodine čakania je už nervózna. Konečne o 2-hej sa objavuje skupinka slimáčikov na ceste pod chatou. Ďalšiu temer hodinu trávime obedovaním a odpočinkom. Konečne pred treťou vyrážame smer Suchý a chata pod Chlebom - je to už povážlivo neskoro, ale nemáme na výber, inde sa spať nedá. Na prameni dopĺňame vodu a pokračujeme peknou lesnou cestou. V sedle pod Suchým chvíľka uvažovania, či lezieme hore alebo obchádzame. Niektorí chcú obchádzať, Makovica jednoznačne ide hore a navrhuje, aby sme sa rozdelili na 2 skupinky a v sedle Vráta sa stretneme. Nakoniec sa všetci vyberajú nahor. Nie je to ani taký strašný výstup, o chvíľku sme tam. Lúčime sa s našim moravským súputníkom, ktorý sa vracia do Vrútok a vydávame sa ďalej po hrebeni. Ako zisťujeme, to horšie začína práve tu. Prechádzame masívom Skaliek, kde sú nepríjemné výstupy a zostupy v skalnatom teréne. Zvládame ich bez ujmy na zdraví napriek tomu, že začína mierne popŕchať. S obavami sledujeme vývoj búrok napravo i naľavo od nás - jeden pruh sa ženie niekam na Hričov, druhý na Sučany. Nás uprostred chytá len jemné popŕchanie na okraji. Cestou na Stratenec natrafíme na malý stan postavený rovno na chodníku, z ktorého sa ozve zúfalý výkrik .. "pozor na šnúrky!" a nasleduje vysvetlenie.. "nemám pršiplášť, skrývam sa pred dažďom..." tak toto by asi nikoho nenapadlo, najmä ak len len trošku poprchá.
Pokračujeme po nekonečnom hrebeni do sedla Priehyb a ďalej na Malý Kriváň. Je už po šiestej večer a chata je v nedohľadne. Makovica navrhuje, že tu je posledná možnosť, kde sa dá uložiť na noc. Jesdnoznačne však chceme dôjsť na chatu, tak náš pomalý pochod pokračuje ďalej. Okolie sa opäť vyjasňuje a z Malého Kriváňa je to opäť nádherný výhľad doširoka-doďaleka. Makovica ide popredu a v sedle Pekelník opäť dobieha štvoricu Čechov, čo idú po celý čas tesne pred nami. Tí jej ukazujú fotku, ktorú urobili pred chvíľkou. Je na nej na náprotivnom svahu Malého Kriváňa sa pasúci statný macko....dobre, že sme neostali hore, mali by sme spoločnosť. Už len prejdeme cez Pekelník, hranou Veľkého Kriváňa a sme v Snilovskom sedle. Slnko práve zapadá a obloha sa farbí do fialova. Už len necelé 2 kilometre dolu svahom a sme pri chate. Je 20.45 a my zhadzujeme z pliec batohy. Mládež stavia stany a Janni rýchlo varí vodu na polievku a čaj.
Nasleduje príjemná teplá sprcha v chate a veľa síl na nejakú zábavu nám už neostáva. Z plošinky pod chatou, vyhradenej na stanovanie, je nádherný výhľad na vysvietené mestá od Martina až po Ružomberok. Zaliezame do spacákov a užívame si pohodlie vodorovnej polohy.
Poučenie z tohto dňa - keby sme si boli ušetrili čas zbytočne strávený oneskorenými raňajkami a nevyčerpali celý čas vyhradený na leňošenie pri výstupe na chatu na Magure, mohol byť prechod hrebeňa oveľa pohodovejší s dlhšími prestávkami.... i keď, možno by sme boli na Veľkom Kriváni zmokli, takto nás dážď obišiel.
V noci fúka ako divé. Skoré ráno je jasné, ale kým sa všetci do 8-mej vyhrabú zo stanov, spoza hrebeňa sa prevaľujú biele husté mraky. Raňajky si spestrujeme ešte úžasnou chatárskou štrúdľou - možno každému len odporúčať. O 10-tej sme konečne zbalení a vyrážame. Vrchol Chlebu pokorujeme v totálnej hmle. Toto je ale jediná nepríjemnosť dňa, ďalej sa oblaky trhajú a otvárajú sa nám krásne výhľady na Stoh, Rozsutce, do Vrátnej a na ostatné kopce na okolí. Hlboko v doline sa modrie hladina Šútovského kúpaliska. Šliapeme v pohode, na chodníku je husto, veď je dnes štátny sviatok, a tak konečne na chodníkoch počuť aj slovenčinu. Máme už toho celkom dosť, a tak vrchol Stohu vynechávame. Len Makovica odkladá batoh do kríkov a naľahko vybieha hore. Výstup je to ale prekvapujúco ľahký, vôbec nie taký hrozný, ako to vyzerá z diaľky. Makovica sa teda behom vracia po batoh a dúfa, že poľahky dobehne ostatných... ale to je mylná predstava, keďže traverz je plný skália, koreňov a šmykľavého blata. V sedle Medziholie sa všetci opäť stretávame a dobieha nás aj dážď. Jednoznačné rozhodnutie skupiny je vynechať tento rok Rozsutec a presunúť sa do doliny. Klesáme teda nepríjemnou nezáživnou cestou do Štefanovej. Makovica doráža opäť prvá a v krátkej debate s chatárom na Chate pod lampášom konzultuje kožnosti stanovania. Hneď dostáva ponuku, že na ihrisku medzi hojdačkami a pri ohnisku je miesta dosť a za malý poplatok môžeme ostať pod podmienkou, že si u nich dáme večeru... tak o takomto komforte sa nám ani nesnívalo - rovno pri turistickom chodníku a legálne. Makovica nachádza na potoku krásne miestočko, kde sa dá pekne umyť v čerstvej vodičke. Po dobrej večeri od šéfkuchára už len varíme teplý čajík a pohodlne sedíme na lavičkách.
Sobotňajšie ráno je hmlisté a vlhké, dážď akoby visel na vlásku. Opäť je 10, kým sa nám podarí zbaliť a vyraziť. Čaká nás len pohodlná cesta do doliny a cez Tiesňavy do Terchovej. Obdivujeme skalné útvary, najmä peknú Tanečnicu a majestátneho Mnícha. Szabi objavuje v skale v potoku prekrásne jazierko v tvare srdca. Lacko reklamuje, že v takom vodopáde sa chcel včera umývať, nie v tom maličkom potôčiku. V Terchovej ideme bočnou ulicou a obdivujeme pekné drevenice a zúfame nad príšernými škatuľami postavanými pomedzi ne. Končíme na miestnom minijarmoku. Je naozaj mini, takže ho zvládame za 10 minút a presúvame sa na autobusovú zastávku. O polhodinku sme v Žiline. Makovica sa poberá domov na vlak s meškaním viac ako 60 minút. Ostatní zvažujú Vychylovku, ale spojmi sa to nezvláda, takže Makovica odporúča romantickú noc na neďalekom Lietavskom hrade, kam sa dá dostať aj mestskou dopravou. Na poslednú chvíľu nastupujú do vlaku aj Kika s Lackom - jeho kolená už povedali jednoznačné nie ďalšiemu pohybu s ťažkým batohom na chrbte.
Takže z hrebeňa nám ostal už len Rozsutec...ale veď my sa sem ešte vrátime, hory tu budú aj nabudúce. Vo Vrútkach husto prší, tak nám aj prestáva byť ten predčasný odchod ľúto.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7304x
Foto
Joj Makovica, si tam dala jednu fotku, ktora sa nie celkom hodi... Nebuduce filtrovat :P
netuším kto píše a o
netuším kto píše a o ktorú ide.napíš mi na mail a ja ju zmažem....
Makovica
... tíško závidím, ale
... tíško závidím, ale aj tak mám dokaličenú nohu ešte z prechodu Vihorlatského hrebeňa takže by som to nezvládol prejsť. No namiesto do lesa som cez víkend skočil do Východnej na festival. Veď čo by som robil doma nie?
tak to som mala vedieť!!!
tak to som mala vedieť!!! Skoro som vystúpila z rýchlika v sobotu popoludní. Len som si pomyslela, že čo by som tam sama robila... :-(