kategórie:
Názov: Horúca čokoláda v Ružínskej jaskyni
Dňa: 30.01.2016
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa, Jerguš, Kika, Braňo, Majka, Lenka, Peťko, Šaňo, Maťa, Andrejko, Emka, Žanka, Sarah
Hostia: Laco, Martin, Kamošky z Krompách, nový kamoš z Rožňavy, 2 noví priaznivci z Košíc

P1200562.JPGvyrážame hore dolinou P1200568.JPGľadopády ako v raji P1200572.JPGčokoláda sa už varí P1200581.JPGako vojaci na stráži P1200584.JPGje ich plná jaskyňa P1130880.JPGTraja králi
P1130905.JPGna spodku hrnčeka mi kúsok ostal P1130909.JPGspiaci netopierik P1130893.JPGčokoláda pre Saru P1200608.JPGmasovka v jaskyni P1200610.JPGopatrný zostup.. P1200614.JPG..niekedy aj zbeh
P1200621.JPGAntonova jaskyňa P1200648.JPGpohľad z portálu P1200655.JPGdôkaz, že sane sa využili aj cestou späť

Popis akcie: 

No, tak nás teda bolo statočných 22! Ostáva už len rozlúštiť záhadu, či tým lákadlom bola ľadová výzdoba jaskyne alebo sľúbená horúca čokoláda. Tak, či tak, takéto číslo aktívnych účastníkov sme tu už dávno nemali.

V Ružíne na stanici sa k nám štyrom pripájajú ešte traja novopríchodzí. Načasovanie je geniálne. práve, keď vychádzame z lesného chodníka na cestu, objavuje sa spoza zákruty Braňo na svojom malom tereniačiku. Chvíľku za ním ho prenasledujú Koprovci. Kým prejdeme cez most, dobieha nás Žanka a za ňou aj Šaňko. Pripájajú sa k nám aj kočky z Krompách - už skoro ako naše členky - a tak od parkoviska na konci chatovej osady vyrážame všetci spolu. Vytešujeme sa zo zvyškov snehu na ceste, Makovica vykladá o kopcoch na okolí (ak by náhodou ešte niekto nevedel, kde je). Na ceste ku geochcipaku je poriadny ľadopád a už sme aj na odbočke pod skaly k jaskyniam. Braňo schováva sánky pod stromy a spoločne cupitáme hore chodníkom. Poriade sa šmýka. Malý Peťko ale uteká ako namydlený blesk, lebo si predsavzal, že bude v jaskyni prvý. Prichádzame pod posledný kopec pravdy. Okrem toho, že výstup k jaskyni je poriadne strmý, je na ňom vyšliapaný chodníček, skrývajúci časované bomby vo forme snehu stlačeného na ľad , šmykľavých kameňov a ešte šmykľavejších pod lístím skrytých koreňov. Ako šikovní krti však zvládame všetko a bez strát vychádzame až hore. Makovica postaví vodu na varič a uteká dolu pomôcť Žanke a Šaňovi s ďalšími drobcami. Obetavý Laco tiež čaká, takže Sarinka a Andrejko sa bezpečne dostávajú až hore. Maťka s najmenšou Emkou ostávajú radšej dolu. Na sánkach si robia piknik. Pre trojročné drobča by to ešte predsa len mohlo byť nebezpečné. Hore sa zatiaľ objavujú ľadové zákutia, fotia netopiere, motýle a samozrejme stovky cencúľov. Makovica varí a servíruje horúcu čokoládu presne tak, ako sa patrí - čokoláda, šťahačka, posypať strúhanou čokoládou a pridať plnenú trubičku. Že je ozaj horúca, okúsil aj Andrej, keď si ju skoro celú vylial do lona. Našťastie máme dosť, ta sa mu ušla aj dupľa. Keď sa naplnili všetky detské poháriky, prišli na rad väčšie deti ako Jerguš a Kika a potom aj my najväčšie deti. Servíruje sa aj do pohára z termosky.....

Nastáva čas na návrat.Vonku sa poriadne rozfúkalo, obloha je zatiahnutá sivou oponou a všetko sa topí. Delíme sa po 2-3 k deťom a bezpečne schádzame dolu. Šaňko a Žanka idú ďalej okľukou po starej ceste, ide sa im tam so sánkami lepšie. Makovica a kočkami z Krompách vybieha ešte k Antonovej jaskyni a Braňo švihá s rodinkou rovno dolu. Všetky cesty ale vedú do Ríma, ako hovorí slovenské príslovie, a tak sa opäť stretávame na modrej značke a spolu prichádzame k autám. Nastáva veľké lúčenie a sľub, že to musíme robiť častejšie...nielen tú túru, ale aj tu čokoládu...alebo čokoľvek iné, čo dá výletu osobitné čaro a jedinečnosť.

Vyskúšajte, horúca čokoláda s nefalšovanou smotanovou šťahačkou chutí v jaskyni ozaj squelo, jedinečne, neopakovateľne....a zážitkovo.