kategórie:
Názov: Hermanovský šlid
Dňa: 13.01.2019
Účastníci: Makovica, Dušan
Hostia:

P1470271.JPG

Popis akcie: 

Tak sme sa s Dušanom dohodli, že sobota nám nestačila a po pešikovaní musí prísť aj bežkovanie. Tak sme sa teda pridali k desiatkam, či stovkám bežkárov z Prešova, Košíc a priľahlého okolia a zavítali do odľahlej, ale pohostinnej obce Hermanovce.

Po cestovaní vlak-bus vystupujeme pred 9-tou pri kultúrnom dome, kde sa to už hmýri postavičkami v turistickom. O 9-tej to všetko vypukne, po neformálnom otvorení sa vydávame po 3 trásách na dnešný výlet. Naša, asi 20 km dlhá, povedie cez nejaký chotár, inú lúku, cez akýsi nezamrznutý potok, potom cez nejaký ďalší chotár na Búče (hurá, konečne nejaký pojem, čo nám niečo hovorí) a ďalej na Chotárnu k útulni a potom po príjemnom zjazde až do obce. Ale nemusíme sa báť, stopa je pripravená, nestratíme sa. Veď kto by sa aj stratil - hmla je síce ako mlieko, ale šinie sa ňou nekonečný, temer 100-členný had bežkárov. Snehu je na poliach tak skurát, aby sme nedreli,pretŕča tráva, ale na niektorých miestach, kde je nafúkané, sú príjemné prašanové náveje. Pomaličky, pohodlne, bez zadýchania a spotenia stúpame a na výške okolo 600 m sa nad nami objavuje modré nebo. Ako stúpame vyššie, modré nebo je už aj okolo nás a otvárajú sa nám úžasné výhľady na okolité kopce - Čergov, Slanské vrchy aj Kojšovku. Len Tatry ostávajú pre dnešok pred nami ukryté za závojom oblakov v diaľke.

Zjazďujeme na Búče do lyžiarskeho strediska, aby sme vzápätí mohli stúpať - najprv mierne, potom aj prudko, veľmi prudko, ale našťastie len krátko a už je tu azýlium - útulňa Chotárna, celá ježatá od desaitok párov bežiek pozapichovaných v snehu. Bežkári i pešiaci si užívajú teplý čajík, chlieb s masťou a cibuľou, teplé lúče slnka a hrejivé stretnutia s kamarátmi. Košičanov nás tu je pomaly viac ako na mestském zraze... Dojedené, dopité, odchádzame. Najprv po hrebeni do sedla Mindžová a ku krížu na Lazoch. Tu sa definitívne lúčime so slnkom a začíname klesať dolinkou prekrásnym pohodovým zjazdom do dediny. Tá  sa celý deň nevymanila z chladného objatia hustej hmly, ani netuší, aká pohoda panuje hore.

V kulturáku ale čaká teplá fazuľovica, koláčik i niečo tuhô na zahriatie. Je ešte len pol druhej, tak dumáme, č ďalej. Chystá sa kultúrny program, ale keďže autobus SAD ide až o 17.40, rozhodujeme sa, že folklór oželieme a presunieme sa na autobus do neďalekých Bertotoviec. Je to asi polhodinka celkom príjemného pochodu po miestnej ceste popod diaľnicu. Nebyť dvoch nechutne bezohľadných šoférov, ktorí nám nadelili dávku snehovej brečky od hlavy po päty, bol by to celkom príjemný pochod. O 15.10 stíhame autobus priamo do Košíc a tesne po 4-tej sme doma.

Opäť vďaka za krásny deň, až neuveriteľný.