kategórie:
Názov: Galmus -Markušovce - PTZ
Dňa: 06.06.2008
Účastníci: Makovica, Kamil, Peťa, Szabi, Jurko, Kopro
Hostia:

P1030694.JPGKoprova inventúra v batohu P1030698.JPGráczcestie v Slovinkách P1030702.JPGdobrovoľný prejazd cez vodu, to sme ešte nevedeli, čo nás čaká P1030703.JPG...a už prší.... P1030715.JPGPoráčskou dolinou P1030725.JPGkrátky odpočinok pri rekreačnom stredisku - pod stromom menej prší
P1030733.JPGkonečne na kopci v dedine Poráč P1030743.JPGopúšťame Poráč, teraz už len nadol P1030748.JPGhmly nad Poráčskou dolinou P1030755.JPGnad Rudňanmi P1030756.JPGkonečne v Markušovciach pred školou P1030757.JPGkostlivčak straší v telocvični
P1030761.JPGnaše nocľažnisko P1030766.JPGnaše športové výkony P1030781.JPGKamilova vzorová dračia slučka P1030793.JPGzačiatok červenej cyklotrasy P1030804.JPGmedzi Vítkovcami a Olcnavou P1030808.JPGpohodové bicyklovanie nad riekou
P1030810.JPGobrázok z hororu - nezjedia nás? P1030814.JPGstúpanie pred Olcnavou P1030821.JPGrybníček Za hurou P1030829.JPGzaslúžené hranolky a kofola P1030834.JPGbike-burza v krompachoch na stanici P1030778.JPGPeťa na trati

Popis akcie: 

Opäť sme vymysleli niečo, čo tu ešte nebolo - na PTZ na bicykloch. V piatok sme sa nalodili do vlaku o 14.30 a cieľovou stanicou boli Krompachy. Počasie bolo tak akurát - dáždik visel na vlásku, ale bolo aspoň teplo. Do Slovieňniek cesta ubiehala po úzkej asfaltke pokojne. V dedine sa pri nás pristavila červená dodávka a milí ujovia nás srdečne pozývali na sobotňajšiu akciu na chatu Čierny bocian. Jurko už z nich bol nervózny, pretože mu stáli v ceste krásneho superzjazdu, kvôli ktorému sa vyšplhal až na horný koniec dediny. Ďalej sme sa vydali po zelenej cykloznačke (i keď to bol najprv výšľalňp po zelenej turistickej, ale keď sme videli to stúpanie, hneď sme vedeli, že sme zle). Úzka asfaltka sa zmenila na peknú romantickú spevnenú cestu v hlbokom údolí. O chvíľu začalo romanticky popŕchať a potom menej romanticky pršať. K chate sme došli mierne zmoknutí, ale práve sa tvárilo, že chce prestať, tak sme sa bez veľkej zastávky pobrali ďalej. Cesta sa zúžila a niekoľkokrát ju prekrížil potok, takže sme mali mokro zhora, mokro zdola, keďže obloha sa rozhodla, že ťarchu sivých mrakov už neudrží. Zliala ju na nás s celou svojou intenzitou. Stále sme mierne stúpali, až sme došli k rekreačnému strediskuv Poráči. Makovica myslela, že už máme vyhrané, veď už vidieť prvé domy. Lenže - pri chate bola ceduľka Poráč SAD 45 minút - ešteže nenapísali prevýšenie, pretože to by sa Makovica asi vrátila, odkiaľ prišla. Keď sme sa jej konečne dočkali na kopci v dedine, jej slová charakterizovali uplynulý úsek cesty takto: "veď ten bike bolo ťažké hore tlačiť, nieto ešte na ňom ísť!!!" Skrátka - pekný stupák. Konečne sa zdá, že prestalo pršať. Teplejšie sa obliekame a tešíme sa na nádherný a dlhý zjazd do Markušoviec. Predtým ešte pohľad späť na dedinu, opustenú baňu aj hlboko do doliny na rekreačné stredisko Poráč. Dostávame príkazy, že cesta je mokrá a máme sa krotiť v rýchlosti. Krotíme sa, takže naša rýchlosť sa zastavuje kdesi na 65. Ten zjazd ozaj stál za tú námahu. A exkurzia cigánskymi osadami na okolí Rudnian je viac než poučná a šokujúca. To posledné, čo vidíme a aj cítime opúšťajúc dedinu, je obraz, ktorý možno charakterizovať ako "Podiel nesprávnej sociálnej politiky na úpadku ľudského rodu".
O pár chvíľ sme už v Markušovciach. Makovica vybavuje ubytovanie v telocvični, prezentuje nás na preteky. Poniektorí majú chuť na hranolky, tak sa poberú ešte do Spišskej na nákupy - kto iný ako Jurko s Koprom a pridáva sa k nim Peťa. Vracajú sa až pred deviatou. My ostatní zatiaľ konfiškujeme žinenky a upravujeme v kúpe telocvične naše prechodné bydlisko. Občas nám doňho síce padajú neočakávané basketbalkym, ale inak so to dá zniesť.
Okrem Szabiho a Makovice nikto nemá spacák, len Kamil priniesol deku, ktorá postačí vraj aj pre Peťu. Kopro a Jurko chcú prenocovať len tak, vraj je teplo. Makovica je przieravá a tak zabezpečuje spacák navyše. Ani jeden z nich ho nechce, sú hrdinovia, vraj nie je zima, tak len tak leží medzi nimi, ale uprostred noci pod ním mizne náš kostlivček Jurko. Kopro statočne driemká len tak v kraťasoch, kým Makovica naňo za včasného rána nehodí svoj spacák.
Ráno nás víta hmlou a jemným dažďom. Vďaka nemu ale preteky štartujú temer na minútu presne. O 9.15 vybiehajú prví pretekári. Po trati najprv obiehajúnajväčšie trsy trávy, ale ako metre ubiehajú,, je im všetko jedno a bežia lopúpy-nelopúchy, potok-nepotok, veď vody je zhora i zdola dosť. Každý bez rozdielu veku dostal v cieli okrem keksíka a džúsu aj sladkú odmenu - sponzorskú cukrovú vatu od spolku rybárov.
Naši dvaja nepretekári, tada Jurko a Kopro strávili predpoludnie v telocvični - čo tam robili celkom presne nevieme, ale boli z toho dosť unavení. Nám úplne stačilo, čo predviedol Kopro na lane - viete si ho predstaviť, ako šplná len rukami nahor a pritom nohy idú prvé (teda kto nepochopil, šplhal nahor akoby v stojke na rukách)!
Ako na objednávku vyšlo slnko a zdalosa, že konečne pobicyklujeme v pohode. Ešte rýchlo opraviť Jurkov defekt a okolo druhej vyrážame. Peťa s Kamilom idú na vlak a my ostatní štyria tiež tým istým smerom, ale po vlastných. Využívame krásne cyklotrasy pod severnými svahmi Galmusu. Preletíme cez Matejovce, zastavíme sa nakrátko pri Šikľavej skale, z ktorej stále prší, prebehneme cez Chrasť, vo Vítkovciach trochu hľadáme značku a zamiešame sa do svadobného sprievodu a medzi motorkárov-zjavne ženíchových kamarátov. Pudké stúpanie, ktorým musíme obchoádzať skalný prielom Hornádu prekvapí najmä Makovicu. Fotíme čudo ako z hororu - obrovský pavučinový vak plný veľkých chlpatých húseníc. Po chvíľke sme v Olcnave, kde je prvé rozmýšľanie, ako ďalej. Nakoniec po krátkej úvahe vyhráva alternatíva pokračovať po cykloznačke ku rybníčkom "Za Hurou". Bola to správna voľba - nádherné, udržiavané miesto, nakrátko vykosený trávniček, romanticky rozhodené chatky po okolitých svahoch, rybári, sčerená hladina a bufet s kofolou a hranolkami. Čo viac nám môže chábať. Posilnení pokračujeme do Spišských Vlách a ďalej už sa inakadiaľ nedá, musíme ísť po frekventovanej ceste. Jurko a Koprom podozrivo pridávajú a miznú pred nami. Keď prídeme do Krompách na telefonickú otázku, kde sa nachádzajú, Kopro len odvetí - "tu smerom ku stanici bicyklujeme pod lesom". Do odchodu vlaku je ešte 3/4 hodiny, ale už sa námnechce nikam ísť, tak sa rozkempíme na lavičkách pri koľajisku. O chvíľu prichádzajú s blaženým úsmevom na tvári. Je úplne jasné, kde boli - ešte stihli vybehnúť po asfaltke na Plejsy.
Čas do odchodu vlaku venujeme predvádzaniu svojich bicyklov, vzájomným výmenám, dokonca aj Makovica skúša Szabiho bike. Musí uznať, že také čudo vlastne ide samo. Keď Kopro vyskúša Makovicin, pomaly jej gretuluje, že to všetko na ňom zvládla... Žeby si mala kúpiť nový?
Vo vlaku stretávame Salamandre a dozvedáme sa, že Szabi má vo vrecku 1. miesto a Kamil 3. miesto na krajských pretekoch. Takže nakoniec celkom pekný úspech.

Súvisiace články