kategórie:
Názov: Galmus krížom-krážom
Dňa: 25.08.2012
Účastníci: Makovica, Kika
Hostia:

P1210996.JPG P1210999.JPG P1220014.JPG P1220018.JPG P1220021.JPG P1220027.JPG
P1220028.JPG P1220029.JPG P1220037.JPG P1220039.JPG P1220041.JPG P1220042.JPG
P1220047.JPG P1220051.JPG P1220055.JPG P1220056.JPG P1220061.JPG P1220070.JPG
P1220081.JPG P1220085.JPG P1220099.JPG P1220109.JPG P1220115.JPG

Popis akcie: 

Meteorológovia strašia smrteľnými horúčavami, ale aj tým, že od zajtra bude škaredo. Tak teda u Makovice vyhráva posledný pekný deň a Kika je nažhavená na testovanie svojho nového biku v poriadnom teréne a na dlhej túre. Klimatizovaný vláčik o 8.15 nás bezpečne s 5-minútovým meškaním doviezol do Matejoviec a naše dobrodružstvo sa môže začať.

Makovica vymyslela pekné Zorrovské "Z" krížom-krážom cez Galmus. Nemáme GPS, takže sa budeme verne držať cykloznačiek. Najprv sa vydávame po červenej smer rybníky Za hurou. Značky sú maľované veľmi sporadicky - vždy na konci dediny je posledná a ďalšia až na začiatku tej ďalšej, ale zablúdiť sa nedá - Hornád, trať a strmé svahy nás nepustia nikam odbočiť. Prvá zastávka je pri Šikľavej skale. Včera tu bola poriadna búrka aj s víchricou, takže skale ozaj "tečie z nosa" a na tienistých miestach trasy je poriadne blato a hlboké veľkoplošné mláky. Makovica konštatuje, že tie nové plášte už naozaj potrebuje, lebo kolesá na vlhkom pieskoidnom povrchu jej poriadne prešmykujú. Cez Chrasť len tak prefrčíme a pokračujeme do Vítkoviec. V tejto peknej dedinke je starý prastarý kostol, v ktorom sú fresky zo 14. storočia. Okrem toho tu majú krytú lávku cez potok (skoro ako miniatúru dreveného mosta v Kluknave) a krásnu murovanú kaplnku na konci dediny. Prudko stúpame na kopček s trefným názvom Hora. Blatko je excelentné, takže občas aj trošku tlačíme, kým Kika nepríde na to, že po tráve to ide lepšie. V Olcnave prechádzame cez malú modrú lávku, chvíľu ideme po asfaltke, ale čoskoro odbočujeme do bočnej ulice a o chvíľu sme opäť v lese. Ideme k rybníkom Zahurou, teda logicky máme vyliezť na Huru, kóta má hodnotu 500 m a volá s Blatná. Na mape je nakreslené aj jazero, my sme tu ale našli len chaty na stračej nôžke, krásne zelené lúky a lesy a výhľad na Tatry, Spišský hrad a Sľubicu. Pokračujeme pomalým tempom, lebo cestou rastú maliny, až sa dostávame k rybníkom Za hurou - je tu krásne, romanticky ako vždy a majú tu novinku - veľký biely nápis....skoro sko v tom americkom filmovom meste. Posedíme, dáme "vraj" kofolu - za euro, ale zdá sa byť mierne prikysnutá. Chvíľku nad ňou dumáme, ale smäd vyhráva - nič nám z nej nebolo, takže asi bola v poriadku. Ešte foto na lavičke a už nasadáme na naše tátoše a ideme hľadať žltú cykloznačku. 

Žltá je taká ako v mape - kľukatá a stále dohora. Svätojánska dolina po pravej strane je pod nami stále hlbšie a hlbšie až vychádzame na jej horný koniec. Ešte 2 serpentíny a sme pri bielej chate a smerovníku Galmus. Je to dnes celkom technické jazdenie, zväčša po šotoline a vyčnievajúcich balvanoch. Pripájame sa na modrú, ktorá sa nám zdá byť výrazne lepšia, ale len na chvíľu. Čoskoro mäkký povrch končí a na húsenkovej dráhe - stále hore a dolu pôjdeme až do Poráča po technicky náročnejšom povrchu sypaných skál, vyčnievajúcich balvanov, blatka a mlák. Nad Galmuskou tisinou sa nám otvára prekrásny výhľad na celú dolinu od Sľubice na prvej strane až po Tatry na ľavej, ešte aj kostol na Mariánskej hore nad Levočou vidíme. len Tatry sú akoby za závojom, skôr ich tušíš, ako vidíš. Tesne pod Zbojským stolom sa cykloznačka odpája na cestu doľava, keby sme to nemali naštudované v mape, veru o tom ani nevieme a trieskame sa hore cez tie mláky po kolená, ako nám to farbisto opísal miestny domorodec zhadzujúci drevo z vlečky traktora. Namiesto toho nás čaká prudký zjazd pomedzi vytŕčajúce vápencové bloky, prejazd nádhernými lúkami aj s dvoma klasickými závrtmi a opäť stúpanie. To už ale vidíme do Poráčskej doliny a po našej ľavej strane sa vypína masív Bukovca. Vyštveráme sa do dediny a hľadáme krčmu. Sú 2 popoludní a miestny teplomer ukazuje 33 stupňov. Krčma je na poschodí, tak Kika ostáva strážiť biky a Makovica ju pozýva na kofolu, keď už mala tie narodeniny (teda Makovica). Po klasickom dobrý deň sa od stola obsadeného turistami ozvalo - aha, pani Makovica, a zasa sama??? - no to je sen, to už nás všade poznajú? (to sme sa ešte nezmienili, že cestou sme stretli 2 košické turistky, ktoré nás samozrejme tiež poznali). Ľudia, ten človek má naštudované naše túry temer naspamäť, to je asi náš najverneší externý čitateľ. A malá asi 12-ročná kočka sa s nami dokonca aj odfotila - normálne ako s celebritami.

Tak teda  dopijeme, užijeme si svojich 5 minút slávy, dojeme zásoby a vyrážame - konečne už len dolu kopcom - najprv po poplátanej asfaltke až po hotel Park. Za ním začína ďalšie dobrodružstvo - asfalt pozvoľna mizne, červená značka tiež odbočuje a my ostávame na ceste so zjavnými známkami vodného útoku. Pozostatky tu ešte ostali vo forme prechodu cez lávku z 3 kmeňov (to sme ešte nevedeli, že to je ten lepší prípad), v druhej fáze rýchla jazdy priamo plytkým korytom potoka a v poslednej fáze prejazd hlbokým korytom potoka, kde močíme pri pedálovaní nohy. Ale užívame si to, kým sa pri Čiernom bociane pripájame opäť na novú asfaltku. Potom je to už dosť jedoduché a jednotvárne až do Sloviniek, spestruje to len proti  nám v zomknutom šíku postupujúce stádo oviec.. Kika sa trochu bojí, ale Makovica predvádza svoje honácke schopnosti - dva-tri výkriky hlasného Béééé, rýchla zjazda okrajom stáda a milé ovečky sa dávajú do cvalu jedna za druhou pekne len po polovici cesty.

Zo Sloviniek sme v Krompachoch za 10 minút, máme ešte kopu času, tak sa rozhodneme, že pozrieme ešte drevený most v Kluknave. Keďže v Krompachoch zbúrali most cez Hornád, musíme ísť kúsok po hlavnej - ešte pred Manhatanom nad Richnavou (našťastie, že nie tam), Makovica naraz zastane a nešťastne hľadí na zadné koleso - opäť defekt a na úplne novej predvčerom vymenenej duši. Sme ale profíčky a tak výmena trvala presne 11 minút - v kolese bol doslova zapichnutý kus plechu z nejakej plechovky. Stíhame ešte odbočku do Richnavy, blúdenie na mostíkoch cez Hornád a napokon aj drevený most v Štefánskej Hute. Na stanici ešte dáme čokoládu a už je tu vláčik so supermilou tetou sprievodkyňou, ktorá na rozdiel od mnohých svojich kolegov má rada bikerov. Kika sa vytešujem že jej vôbec na biku netŕpnu ruky a nič je neboli, iba chrbát, keď šliape dlho do kopca (čo dnes bolo), ale na tom ešte popracujeme.

 

Obrázok používateľa Anonym

Aha ho

Kikuš má nový bajk ;-)