kategórie:
Názov: Folkmárska a Turniská
Dňa: 16.03.2019
Účastníci: Makovica, Danka, Jerguš
Hostia:

P1480955.JPG P1490026.JPG

Popis akcie: 

Paradoxne túra Lacovi na želanie, ktorý nakoniec nemohol z pracovných dôvodov prísť, ale zato sa k nám navrátila po dlhom čase Danka. Tak sme sa vybrali na výlet v trojici.

V buse sú ešte traja Víkenďáci, ale oni sa vybrali na Šľuchtu. Autobusár nám iniciatívne zastavuje na dolnejšom parkovisku, vraj odtiaľto to máte na skalu bližšie. No, my to máme bližšie, ale Víkenďáci musia hore na Miklipark pešikovať po ceste. My hneď odbočujeme na cestu na lúkach a pohodlne miernym stúpaním sa približujeme k sedlu pod skalou. Odrazu sa objavuje značka náučného chodníka - pripojil sa asi odkiaľsi sprava z Folkmáru, ale ešte sa nám nikdy nepodarilo zistiť, kadiaľ vlastne z toho Folkmáru vedie. Prečítame si o Diľovanej dráhe (diľe po východniarsky=drevená palubovka, po ktorej chodili vozíky s rudou a drevom do doliny). O chvíľu sme v sedle. Foto pomníka part. brigáde Stalin, posedenie v novom prístrešku a povzdych nad obrovskými pňami, ktoré tu ostali po prastarých ihličnanoch. 

Cestou na vrchol nám Makovica chce ukázať jednu štôlňu, ale všade je plno popadaného suchého dreva (asi už podkôrnik dorazil aj sem) a ona si presne nepamätá, kde to je - zišiel by sa nám Ľubo, on to vie. Na vrchole Folkmárskej skaly už kvitnú poniklece, Tatry sa hrajú s nami na skrývačku, ale Spišský hrad, Sľubicu a ďalšie kopce presne rozoznávame. Dosť fúka, tak po ohodnotení výhľadu sa schovávame za skalku a odľahčujeme batohy v spoločnosti asi 5 poniklecov. 

Cestou nadol nás v strmom klesaní potrápia popadané stromy, musíme kľučkovať mimo chodníka a to je na tejto strmine dosť nepríjemné. Bezpečne ale schádzame do sedla Zemičky, aby sme vzápätí prekonávali ďalších 150 m stúpania. Tesne pod hrebeňom sa nám zelená stráca, ale na stromoch priamo na hrebeni je už viditeľná. Prechádzame na stranu Kojšovskej doliny a po pár zákrutách odbočujeme po značke odbočky k vyhliadke. V neolistenom lese už z diaľky vidíme skalné veže - turne, preto Turniská. V lete, keď všade naokolo bude hustá zeleň bučiny, už nemáme šancu na takýto pohľad. Obliezame skalky, obdivujeme krásne korene stromov doslova prilepených na skalách a končíme v skalnej bráne. Neuveriteľné, ale už zas jeme. Užívame si samotu, nikde ani živej duše, o intenzívnych návštevách tohto miesta svedčia len desiatky karabín na previsové lezenie visiacich zo stropu skalnej brány. Skaly opúšťame po krásne upravenom chodníku, ktorý má obmedziť eróziu. Predsa len tu nie sme sami. Z protiľahlej turne sa ozývajú lezecké povely....

Schádzame dolu a pripájame sa k žltej. Prísne ju sledujeme v svahu vysoko nad potokom a krásne pohodlne postupne klesáme na lúku s odpočívadlom a mostíkom cez Kojšovský potok. O chvíľu sme v Kojšove. Autobus nám odišiel, ďalší ide o 2 hodiny, tak plynule pokračujeme do Folkmára. Posledné pohľady napravo na skalu zdola, ani sa nezdá, že tam hore sme pred 3 hodinami boli. 

V Margecanoch máme opäť hodinu času do odchodu vlaku, tak navštevujeme miestnu cukráreň a čaj s koláčikom sú dokonalou bodkou za našim výletom. Pri vlaku stretávame našich troch ranných parťákov z autobusu. Boli v Jaklovciach na držkovej, ale vraj dnes sa krčmárovi nepodarila. No, nie je každý deň nedeľa (presne, dnes bola sobota...). Ale my sme mali nedeľnú náladu a nedeľné zážitky.