kategórie:
Názov: Ferrata Čingov
Dňa: 08.09.2017 - 10.09.2017
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa, Duško, Janni, Braňo, Majka, Peťko, Lenka, Žanka, Sara, Evka, Jerguš
Hostia:

20170908_190531.jpgKopro a Makovica-perfektný varný tím P1340333.JPGtorta č. 1 P1340345.JPGs plnou výbvou kráčame k cieľu P1340349.JPGFeny predvádza divadlo v ľadovej vode P1340371.JPGuž sa vystrojujeme P1340377.JPGa tu sme v plnej výbave
20170909_103648.jpgúvodný tréning pre malých 20170909_103718 (1).jpg P1340436.JPGMakovica levituje P1340432.JPGv Temnici P1340428.JPGv Temnici 2 P1340446.JPGhor sa na Obrovský vodopád
P1340465.JPGslávnostná obedovečera P1340469.JPGFeni "tunkuje" kotlík P1340483.JPGaha, budú langoše P1340493.JPGtorta č. 2 P1340504.JPGďalší Žankin úžasný výtvor P1340558.JPGskoré ráno na Sovej skale
P1340586.JPGna Tomašovskom výhľade P1340603.JPGv Prielome smer Čingov P1340611.JPGstúpačky P1340622.JPGSarinka a Žanka nám idú oproti

Popis akcie: 

Spojili sme príjemné a ešte príjemnejšie, a tak sme rajovali, tortovali a gratulovali.

V piatok prichádzame postupne. Chata, kde máme ubytovanie, je zelená a asi niekde za vodou, to je všetko, čo o nej vieme. Parkujeme pri mostíku cez Hornád a vydávame sa na prieskum...vlastne máme jedinú možnosť - cez mostík a potom k Horskému domu...a aha, hneď vedľa neho stojí zelený domček ako z obrázku - teda z toho nášho obrázku z internetu. Takže hneď na prvýkrát sme to našli. Kým prídu ostatní, Makovica sa púšťa do varenia guľášu a Kopro sa hrá na ovládač sporáka. Sú jedinečný tím, o chvíľu Makovici stačí povedať Kopro na dvojku a on hneď vie, koľko sily ohňu ubrať....Kým prídu všetci (poniektorí až za tmy tmúcej), guľáš je už uvarený, ale jesť sa bude až zajtra.

Večerná zábava končí tortou č. 1, ktorú priniesla Evka - veď teta vedúca má narodky-príšerných...(alebo krásnych) 60. Neponocujeme, lebo Makovica zavelila odchod na ferratu o 8.00 najneskôr. Samozrejme ju nesklameme a asi s meškaním povolených 10 minút odchádzame. Hneď za mostom Makovica vyzdvihuje objednané sety, kupuje lístky a hor sa za dobrodružstvom. Ani sa nenazdáme a odbočujeme na chodník do Tomášovskej Belej a o ďalšiu chvíľu je tu vstup do Kyseľa. Nastáva maškaráda - naťahujeme si feratové sety - poniektorí na prvýkrát správne, iní pripomínajú najprv kreslené figúrky Ivana Baja, ale nakoniec sme všetci v plnej paráde. Na prvých stupačkách nad vodou dostávajú všetci, a najmä deti pravé odborné školenie od Janni, skúsenej ferratovej lezkyne. Delíme sa na skupinky, aby nás rýchlejší turisti mohli predbiehať. Najprv je to lahôdka, ale postupne sa dostávame aj do ťažších partií s peknými názvami - na barikáde sa Sarinka trošku zasekla. Chvíľku na to jej "dobráčikovia" od našich českých susedov začínajú vykrikovať, že sa má vrátiť, lebo je to ťažké a bude to ťažšie. Samozrejme malá Sara chytá hysák, i keď ide po stupačkách ako srnka, reve na ratu. Tak sa Žanka s ňou radšej vracia. Našťastie natrafí dolu pod rebríkmi na príjemnejšíchh ujov, ktorí ju upokoja, pomôžu prejsť nadol.... my ostatní teda plynule pokračujeme, teraz už totálne roztrhaní na kúsky po 2-3. Evka sa nám stratila niekde vpredu, Braňo zvláda všetko sám aj s oboma deťmi, pričom Peťko má síce predpísaný vek - 7 rokov - ale nemá výšku - jednoducho na lano niekedy nedosiahne. Takže asi by sme mali odporúčať Horskej službe, aby udala nie minimálny odporúčaný vek, ale výšku. Lenka nám zasa všetkým vyrazila dych. každý o nej hovorí ako o nežnej, princezničke, ale ona zdoláva všetky nástrahy ako tvrdá lezkyňa, sama sa prepína karabínami, lezie tak, že jej Braňo nestačí. Čakajú nás na moste nad Obrovským vodopádom, kričia na nás, čo im hrdlo stačí, ale bohužiaľ, v hluku vody a davu ľudí Makovica nepočuje, takže im ani nahor neodkýve.

Stretávame sa všetci na žltom chodníku nad mostom a spolu prichádzame na Kláštorisko. Likvidujeme obsah batohov, voláme Evke, aby nás na veľkej lúke našla. Keď už sme komplet, pokračujeme cez Čertovu sihoť späť na Čingov. Peťkovi sa vo ferate veľmi nepáčilo, potichučky sa prizáva, že sa trochu bál, ale bez reptania prešiel. Braňo mu za to sľubuje, že si môže dať v bufete, čo len bude chcieť. A on so svietiacimi očkami povie...kofolu. Tragédia dňa - keďže na Čingove boli ultrabežecké preteky, kofola sa minula ..... ale tragédiu zachránila opäť Makovica, veď uvidíte. 

Makovica s Jergušom a ostatnými pomocníkmi pripravujú spoločnú skorú večeru. Sadáme všetci trinásti k prestretému stolu a guľášujeme. Peťko dostáva svoj špeciálny prídel koly z veľkej 2-litrovej fľaše.Guľášu sa ušlo aj Feny, i keď len mastné kúsky a vylizovanie kotlíka. Dupľu si dal asi každý, dokonca aj Lenka a Majka. Druhým, respektíve tretím chodom je včerajšia torta - bola obrovská, ledva sme ju zjedli.

So západom slnka sa veľmi ochladzuje, takže na ďalší program - langošovanie sa presúvame dnu. Vzorne strúhame syr a trieme cesnak, lebo veď Makovicinych langošov bude možno aj 50. Aj bolo, aj sme ich zjedli, aj cesnak a hora syra padli za obeť. A na záver to najlepšie - Žankina úžasná narodeninová torta - so smerovníkom, ruksakom, vibramkami, chodníčkom a jedlými fotkami z našich najkrajších akcií. A bola ovocná - malinková......

Nedeľné ráno je obloha opäť ako vyzamenaná. Makovica potichu vykĺzne z chaty a vybehne na Soviu skalu na pár spomienok na oddielové tábory. 

O pohodovej 9,30 (ó, vďaka, Makovica)  vyrážame na Tomášovský výhľad. Prichádzame tam všetci pekne spolu, o čom svedčia aj spoločné fotky. Tu sa delíme - drobci idú s rodičmi rovno nadol do Prielomu a my veľkí si to zbehneme na Letanovský mlyn a odtiaľ po stúpačkách cez Prielom späť na Čingov. Na posledných stúpačkách sa odrazu vynorí oproti Sarinka aj s mamkou....vraj si po včerajšej ferrate musela napraviť chuť a dokázať, že nie je žiadny bojko. Tak sa s nimi Makovica vracia ešte jedny stúpačky, aby mala väčší zážitok. Do chaty sa vraciame až okolo druhej. Rýchle balenie, upratovanie a najmä dojedanie zásob - guľáš, mäsová polievka, klobása, to všetko prekladané tortou, až neostalo ničového nič, len špinvé taniere. 

Pred 4-tou prichádza lúčenie - ďalší krásny víkend za nami, bude na čo spomínať.